V L. Mikuláši si pripomenuli 170. výročie Žiadostí slovenského národa

Liptovský Mikuláš 12. mája (TASR) – Osobnosti politického i kultúrneho života si v sobotu popoludní v Liptovskom Mikuláši spolu s obyvateľmi a návštevníkmi mesta pripomenuli 170. výročie vyhlásenia Žiadostí slovenského národa. Na priečelí budovy Starej fary, v ktorej sa pri spisovaní žiadostí stretávali popredné osobnosti štúrovského hnutia, odhalili spomienkovú tabuľu s textom prvého národno-politického programu Slovákov. Následne sa účastníci spomienkovej slávnosti presunuli k Pamätníku Žiadostí slovenského národa do liptovskomikulášskej mestskej časti Liptovská Ondrašová, kde sa uskutočnil pietny akt kladenia vencov.


Predseda Matice slovenskej Marián Gešper v príhovore pripomenul dôležitosť slovenských osobností rokov meruôsmych. „Nielen kvôli tomu, že skoncipovali Žiadosti slovenského národa, ale aj za to, že našli odvahu. Program možno nebol naplnený v najbližších rokoch, ale predsa len bol politickým základom pre ďalšie snaženia Slovákov,“ uviedol.

Podľa Gešpera je najväčším odkazom meruôsmeho roku to, že musíme zabezpečiť a vyformovať novú národno-politickú, ale aj spoločensko-vedeckú elitu, ktorá by v tejto dobe vedela ponúknuť správne odpovede a určiť ciele. „Sme síce malý národ, no veľmi vytrvalý, ktorý v rámci strednej Európy už aj niečo dosiahol. Vážme si našich predkov, majme ich v úcte, lebo boli tí pomyselní národovci, ktorí vyformovali aj našu súčasnosť. My všetci sme smrteľní, ale čo bezpochyby musí zostať, je náš slovenský národ,“ doplnil.

Riaditeľ Múzea Janka Kráľa, ktoré spravuje budovu Starej fary, Jaroslav Hric pripomenul historickú zaujímavosť stavby. „Ešte štyri roky pred spísaním žiadostí tu národovci založili prvý slovenský spolok Tatrín, ktorý bol predchodcom Matice slovenskej,“ povedal. Popri štandardnom pripomenutí si dejinnej udalosti však chcelo múzeum zanechať aj niečo trvalé - budova má teda okrem pamätnej tabule aj nový dôstojnejší vchod.

Žiadosti slovenského národa boli prvým národno-politickým programom Slovákov vyhláseným 11. mája 1848 v Liptovskom sv. Mikuláši. Adresovaný bol uhorskej vláde a snemu. Zaoberal sa riešením národnostnej a jazykovej otázky, zrušením poddanstva či zavedením všeobecného volebného práva. Tvorcami žiadostí bol Ľudovít Štúr, Jozef Miloslav Hurban, Michal Miloslav Hodža a iní. V dôsledku odporu maďarských vládnucich kruhov však Žiadosti slovenského národa neboli splnené.

Podujatie organizovalo mesto Liptovský Mikuláš, Matica slovenská, Slovenská národná strana a Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania Liptovský Mikuláš.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR