|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Piatok 22.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Cecília
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
20. januára 2013
V Kolumbii bolo prímerie krátko, vláda ho nepodpísala
Jednostranné prímerie vyhlásené v novembri skupinou Revolučné ozbrojené sily Kolumbie (FARC) prestalo v nedeľu platiť, pretože kolumbijská vláda ho odmietla podpísať. FARC vyhlásila ...
Zdieľať
HAVANA 20. januára (WEBNOVINY) - Jednostranné prímerie vyhlásené v novembri skupinou Revolučné ozbrojené sily Kolumbie (FARC) prestalo v nedeľu platiť, pretože kolumbijská vláda ho odmietla podpísať.
FARC vyhlásila prvé prímerie za viac než desaťročie 19. novembra pred začiatkom mierových rokovaní s vládou s cieľom ukončiť najdlhší povstalecký konflikt v Latinskej Amerike.
Vláde dala skupina termín do 20. januára, aby sa k prímeriu pridala a zložila zbrane. "S poľutovaním musím pripustiť, že sa vraciame k stavu vojny, ktorú nikto v Kolumbii nechce," povedal hlavný vyjednávač FARC Ivan Marquéz pred posledným kolom mierových rozhovorov v Havane.
Kolumbijský prezident Juan Manuel Santos od začiatku prímerie odmietal s tvrdením, že vláda musí na skupinu vyvíjať vojenský nátlak, aby ju udržala za rokovacím stolom. Kolumbijskí predstavitelia považovali prímerie za snahu FARC získať si náklonnosť medzinárodného spoločenstva. Armáda preto pokračovala v útokoch proti pozíciám povstalcov.
Kolumbijská vláda a FARC v novembri po prvýkrát po desiatich rokoch obnovili mierové rokovania. Ústredných tém rokovaní je päť: pozemková reforma, politická integrácia gerily, boj proti pestovaniu a obchodu s drogami, odzbrojenie a odškodnenie pre obete. Santos chcel dohodu do deviatich mesiacov, všetky doterajšie pokusy o dosiahnutie mieru však zlyhali.
Revolučné ozbrojené sily Kolumbie sú známe ako najväčšia a najstaršia ozbrojená skupina v Latinskej Amerike. Povstalci FARC bojujú proti vládnym silám už takmer 50 rokov a kontrolujú rozsiahle časti krajiny. Kolumbia, Spojené štáty i Európska únia FARC považujú za teroristickú skupinu a drogový kartel.
FARC vyhlásila prvé prímerie za viac než desaťročie 19. novembra pred začiatkom mierových rokovaní s vládou s cieľom ukončiť najdlhší povstalecký konflikt v Latinskej Amerike.
Vláde dala skupina termín do 20. januára, aby sa k prímeriu pridala a zložila zbrane. "S poľutovaním musím pripustiť, že sa vraciame k stavu vojny, ktorú nikto v Kolumbii nechce," povedal hlavný vyjednávač FARC Ivan Marquéz pred posledným kolom mierových rozhovorov v Havane.
Kolumbijský prezident Juan Manuel Santos od začiatku prímerie odmietal s tvrdením, že vláda musí na skupinu vyvíjať vojenský nátlak, aby ju udržala za rokovacím stolom. Kolumbijskí predstavitelia považovali prímerie za snahu FARC získať si náklonnosť medzinárodného spoločenstva. Armáda preto pokračovala v útokoch proti pozíciám povstalcov.
Kolumbijská vláda a FARC v novembri po prvýkrát po desiatich rokoch obnovili mierové rokovania. Ústredných tém rokovaní je päť: pozemková reforma, politická integrácia gerily, boj proti pestovaniu a obchodu s drogami, odzbrojenie a odškodnenie pre obete. Santos chcel dohodu do deviatich mesiacov, všetky doterajšie pokusy o dosiahnutie mieru však zlyhali.
Revolučné ozbrojené sily Kolumbie sú známe ako najväčšia a najstaršia ozbrojená skupina v Latinskej Amerike. Povstalci FARC bojujú proti vládnym silám už takmer 50 rokov a kontrolujú rozsiahle časti krajiny. Kolumbia, Spojené štáty i Európska únia FARC považujú za teroristickú skupinu a drogový kartel.