Úvodná strana  Včera      Archív správ      Nastavenia     
 Kontakt  Inzercia

 24hod.sk    Z domova

14. januára 2011

V kategorizácii liekov údajne chýbajú jasné pravidlá



Celý proces kategorizácie liekov na Slovensku by mal mať presne stanovené a legislatívne upravené pravidlá. Na piatkovej tlačovej besede sa na tom zhodli riaditeľ ...



Zdieľať
lieky Ilustračné foto: www.sxc.huBRATISLAVA 14. januára (WEBNOVINY) - Celý proces kategorizácie liekov na Slovensku by mal mať presne stanovené a legislatívne upravené pravidlá. Na piatkovej tlačovej besede sa na tom zhodli riaditeľ Transparency International Slovensko Gabriel Šípoš a analytička Health Policy Institute Angelika Szalayová. V súčasnosti totiž viaceré časti kategorizácie upravujú iba napríklad odborné usmernenia a nie vyhlášky či zákon, ktoré majú vyššiu právnu silu. "Je tam vysoká voľnosť," skonštatoval Šípoš.

Celému procesu by pritom podľa Szalayovej výrazne pomohla elektonizácia. Vzniknúť by mal elektronický portál prístupný verejnosti, kde by bola zdokumentovaná celá kategorizácia. Okrem žiadostí by boli hneď v jej úvode dostupné návrhy Ministerstva zdravotníctva SR, zdravotných poisťovní ale aj odborných spoločností. Stanovený by bol presný čas na vyjadrenie k daným dokumentom. Sprístupnené by boli aj odborné posudky, ďalej zápisnica a menný zoznam hlasovania.

Novinkou by malo byť zverejnenie zvukového záznamu a konečného rozhodnutia rezortu s elektronickým podpisom a pečiatkou, ktorá by potvrdzovala čas jeho vydania. Ďalším dôležitým nástrojom vyššej transparentnosti v kategorizácie sú podľa Szalayovej jasne stanovené pravidlá na podávanie žiadostí, na určenie referenčných cien ale aj na posudzovanie nákladovej efektívnosti liekov, či pre určovanie úhrad so zavedením referenčných skupín pre terapeuticky zameniteľné lieky.

Tretia skupina opatrení by mala pomôcť odstrániť možné konflikty záujmov členov kategorizačnej a imunizačnej komisie ale aj odborných pracovných skupín. Jej súčasťou by malo byť zverejňovanie stretnutí s predstaviteľmi farmaceutického priemyslu a prehľad o získaných príjmoch od uvedených spoločností. V prípade podozrenia z konfliktu záujmu by bol uvedený člen komisie či skupiny vylúčený z rozhodovania o konkrétnom lieku alebo skupiny liekov.

Uvedené zmeny boli súčasťou reformy liekovej politiky, ktorú pre ministra zdravotníctva Ivana Uhliarika vypracoval jeho bývalý poradca a aktuálne poradca premiérky Martin Filko a dnes už bývalá podpredsedníčka kategorizačnej komisie Angelika Szalayová. Niektoré jej časti sa dostali do novely zákona o rozsahu zdravotnej starostlivosti. Tú predstavilo ministerstvo ešte v septembri 2010, pripomienkové konanie sa skončilo 13. októbra. O materiáli však zatiaľ nerokovala ani vláda.

Podľa vyjadrenia rezortu zdravotníctva ešte z decembra 2010 bude novela zákona o rozsahu zdravotnej starostlivosti opätovne predmetom medzirezortného pripomienkového konania. Szalayová dúfa, že jeho súčasťou budú aj predstavené návrhy. Zároveň potvrdila, že už aktuálna situácia je lepšia ako pred voľbami. Od septembra sa napríklad podľa nej zverejňujú žiadosti a teraz aktuálne aj posudky pracovných skupín, čo hodnotí veľmi pozitívne.

Na potrebu všetkých uvedených zmien poukázal podľa Šípoša aj prípad vakcíny spoločnosti Pfizer, o ktorej v piatok informoval denníka Sme. Konkurent uvedenej firmy si totiž na Slovensku zaregistroval vlastnú vakcínu lacnejšie, a tak podľa denníka drahšiemu produktu Pfizeru hrozilo, že za jeho liek si budú rodičia musieť priplatiť. Pfizer však požiadal ministerstvo zdravotníctva o povolenie na predaj nového balenia, ktoré mu zabezpečovalo predaj bez doplatku. Minister s tým súhlasil. O tom, že je liek bez doplatku, informoval rezort podľa Sme v deň, keď o kategorizáciu firma požiadala. Denník pritom poukazuje, že iné lieky na to potrebujú približne sto dní a schvaľovanie minimálne pred kategorizačnou komisiou. Upozorňuje aj na skutočnosť, že minister v minulosti pracoval v spoločnosti Pfizer. Szalayová uviedla, že zákon pravdepodobne v tomto prípade porušený nebol, porušené však boli pravidlá stanovené v rezorte.

Podľa Šípoša je v tomto prípade viditeľný aj možný konflikt záujmov. Jeden z členom Imunizačnej komisie Úradu verejného zdravotníctva SR totiž mal podľa jeho informácií v minulosti prepojenie so spomínanou firmou Pfizer. Práve preto by uvítal aj zvýšenie informovanosti pacientov o lekároch, a to nielen o ich špecializácii, vzdelaní, či možných profesionálnych prešľapoch ale aj o prepojeniach na farmaceutický priemysel.

Ministerstvo zdravotníctva sa bráni, pričom jeho hovorkyňa pre denník Sme vyhlásila, že rezort postupoval v zmysle zákona a vo verejnom záujme. "Nechcem, aby tento prípad skončil len pri tom, či bol verejný záujem poškodený alebo nie, ale aby sme sa takýmto prípadom vyhli," podotkol na záver k celej kauze Šípoš.

   Tlač    Pošli



nasledujúci článok >>
Poštová banka rieši konsolidáciu Lepšou splátkou
<< predchádzajúci článok
TALIANSKO: Berlusconiho už vyšetrujú aj v kauze prostitútky