V Južnom Sudáne Slováci vzdelávali s úspešnosťou

BRATISLAVA 22. januára (WEBNOVINY) - Slovenskí učitelia boli v Mapuordite v Južnom Sudáne mimoriadne úspešní. Pri testoch z biológie a angličtiny len jeden z ich 125 sudánskych študentov neprešiel skúškami a zemepis sa nepodarilo urobiť dvom. Z náboženstva prešli všetci, povedala pre agentúru SITA Hana Maťová z organizácie eRko - Hnutie kresťanských spoločenstiev detí. Pozitívnu väzbu mali Andrea Hriňová a Jozef Žemla aj od učiteľov, ktorým pomáhali zlepšiť ich pedagogické zručnosti. Žemla im navyše pripraví stručný manuál k realizovaným tréningom, aby v nich vedenie školy mohlo pokračovať. Učili ich nové metódy výučby, rozvíjať kreativitu a využívať pomôcky. Hnutie eRko navyše prispelo zo zdrojov koledníckej akcie Dobrá novina na výstavbu chemického laboratória Strednej školy v Mapuordite.


Ako povedala Hriňová, Sudánci vedia plynule po anglicky, po arabsky sa však učiť nechcú. Je to pre nich jazyk nepriateľa zo severu, čo vyústilo až do bojkotu vyučovania. Študenti sú však inak takí, ako všade - niektorí bezproblémoví, nájdu sa i takí, ktorí sa neučia, ale majú na viac, ba aj takí, ktorí len prechádzajú. Štandard škôl je na rozvojovú krajinu až prekvapujúco vysoký, na biológii sa učia o fotosyntéze, štruktúre buniek a sylaby predmetov sú náročnosťou porovnateľné so slovenskými. Základnou formou učenia zaužívanou medzi sudánskymi stredoškolákmi je však memorovanie, abstraktné myslenie sa vo vyučovacom procese rozvíja menej. Keď sa ich Hriňová napríklad pýtala k látke otázky, boli študenti na začiatku priam pobúrení, učiť vraj má učiteľ študentov a nie naopak.

Škola v Mapuordite, v ktorej Slováci učili, má vysokú úroveň. Absolventi všetkých stredných škôl v Južnom Sudáne sú na seba veľmi hrdí, vzdelanie tam znamená oveľa viac ako na Slovensku, vysvetlila Hriňová. Dostávajú dobrú prácu na úradoch, prípadne sa môžu dostať aj na vysokú školu. Všetko je však otázkou financií, ktorých nemajú dosť. V severnej, arabskej časti krajiny univerzity sú, no v južnej nie sú takmer žiadne.

Keďže Južný Sudán nemá zatiaľ oficiálne stredoškolské sylaby, školy používajú sylaby kenské. Tie sú však odlišné od severosudánskych, certifikát o ukončení štúdia preto na strednej škole v Južnom Sudáne v severnej časti pri prijímaní na univerzitu neuznávajú. V tomto roku po prvý raz absolvovali niektorí študenti v škole v Mapuordite záverečné maturitné skúšky podľa severosudánskych učebných osnov za prítomnosti externých pozorovateľov z hlavného mesta Južného Sudánu Juby. Po absolvovaní strednej školy chcú mnohí študenti pokračovať v štúdiu na univerzite, následne sa vrátiť domov a pomôcť svojmu kraju a vzdelávať ľudí. Iní zase majú politické ambície.

Žena býva vo všeobecnosti v africkej kultúre zaznávaná a jej postavenie sa nevyrovná postaveniu muža. Ako však tvrdí Hriňová, dievčatá v škole akceptovali. Sama viedla týždenné stretnutia s dvoma skupinkami dievčat, kde sa ich členky učili podeliť sa o svoje názory, prezentovať svoje myšlienky a postoje, stimulovať svoju sebadôveru, no i vymieňať si praktické skúsenosti z domácnosti. Hriňová na začiatku svojho pedagogického pôsobenia na strednej škole mala problém, aby ju študenti akceptovali, a to hneď z troch dôvodov - je mladá, biela a žena. Postupne však získala rešpekt ako učiteľka, ktorá svoju prácu vykonáva na báze dobrovoľníctva, čo si v Sudáne veľmi vážia.

To, že bol projekt úspešný, je vidieť aj na spätnej väzbe od vedenia školy, tvrdí Maťová. Prejavilo totiž záujem, aby im eRko poslalo najmenej troch ďalších učiteľov. V nastavení Slovak Aid však vychádza, že projekt má trvať najviac tri roky a vedenie Slovenskej agentúry pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu nebolo otvorené pokračovaniu projektu. Toto Maťovú mrzí, pretože typ projektov ako je vzdelávací sa končí práve vtedy, keď dosahuje optimálne výsledky.

V súčasnosti už v Južnom Sudáne boje nie sú, ale Dinkovia sú bojovný národ, preto konflikty vznikajú aj medzi rodinami alebo kmeňmi. Prímerie bolo po vyše dvadsaťročnej občianskej vojne podpísané 9. januára 2005 a krajina odvtedy zaznamenala výrazný pokrok, buduje sa infraštruktúra, spevňujú sa cesty a tvorí sa doprava. Na trhu sa už dajú kúpiť aj importované výrobky, rozvíjajú sa poľnohospodárske centrá. Poľnohospodárstvo je pre mnoho obyvateľov niečím novým, pretože pôvodne sú Dinkovia polonomádny pastiersky kmeň, vysvetlila Maťová. K pitnej vode má však prístup stále málo obyvateľov, tento problém sa rieši budovaním komunitných studní - okrem tých ručných v súčasnosti niekde i elektrických na solárny pohon.

SITA