|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Nedeľa 22.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Adela
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
25. septembra 2019
V izraelskej knižnici našli Gándhího vinš k židovskému Novému roku
Mahátma Gándhí, archvna snímka.
Zdieľať
Mahátma Gándhí, archvna snímka. Foto: TASR/AP
Jeruzalem 25. septembra (TASR) - V izraelskej národnej knižnici nedávno objavili pozdrav k židovskému Novému roku (Roš ha-šana), ktorý napísal indický politik a mysliteľ Mahátmá Gándhí 1. septembra 1939, teda v deň, keď nacisti zaútočili na Poľsko. Informovala o tom v stredu agentúra AP.Rukou písaný list od známeho indického obhajcu nenásilia je adresovaný Avrahamovi Šohetovi, predsedovi Združenia sionistov v Bombaji. Pracovníci knižnice tento lístok napísaný pred 80 rokmi objavili len nedávno počas veľkej inventarizácie archívnych dokumentov.
Izraelská národná knižnica tento týždeň dokument zverejnila na inetrnete. Gándhí v ňom adresátovi želá, aby nový rok priniesol pokoj ťažko skúšanému židovskému národu.
Šohet bol indický Žid z komunity Bagdadi v Bombaji. Viedol tam kanceláriu sionistickej organizácie Keren ha-jesod, ktorá bola zameraná na zhromažďovanie a rozdeľovanie finančných darov pre potreby sionistického hnutia a budovanie štátu Izrael.
Šohet pôsobil aj ako redaktor novín miestnej židovskej komunity a začiatkom roku 1939 robil rozhovor s Gándhím, ktorý vtedy vyzval na odpor proti nacizmu výlučne nenásilnými prostriedkami.
Rovnako pristupoval aj k podpore židovských snáh o založenie nezávislého štátu vo Svätej zemi, keď tiež nástojil na nepoužití násilia voči Arabom.
Krátko predtým, ako bol Gándhí v roku 1948 zavraždený, označil holokaust za "najväčší zločin našich čias", stále však trval na svojom princípe pacifizmu a stál si za tým, čo svojho času napísal, že "Židia sa sami mali núkať pod mäsiarov nôž. To by bolo pobúrilo svet i nemecký národ. Nakoniec ich tak či tak padli milióny. Keby vôbec bola možná vojna, ktorá by sa dala ospravedlniť v mene ľudskosti, vojna proti Nemecku, ktorá by zabránila šialenému prenasledovaniu celej jednej rasy, bola by dokonale ospravedlnená. Ale ja vo vojnu neverím".
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR