V Izraeli sa začali predčasné voľby, ktoré rozhodnú o osude Netanjahua

Jeruzalem 17. septembra (TASR) - V Izraeli sa v utorok začali predčasné parlamentné voľby. Očakáva sa, že premiér Benjamin Netanjahu a jeho strana Likud zvedie opäť tesný súboj s centristickým blokom Modrá a biela bývalého náčelníka generálneho štábu Bennyho Ganca.


Podľa nedávnych prieskumov verejnej mienky by každá z týchto strán mala získať približne 32 kresiel v 120-člennom parlamente.

Dôležitou postavou volieb je aj bývalý minister obrany Avigdor Lieberman so svojou sekulárnou pravicovou stranou Jisrael bejtejnu (Izrael náš domov), ktorý podľa agentúry AFP zaujal voličov kampaňovým sloganom Urobme Izrael opäť normálnym. Po minulých voľbách, ktoré sa konali v apríli, Lieberman odmietol vstúpiť do Netanjahuovej pripravovanej koalície a je možné, že jeho strana bude jazýčkom na váhach pri zostavovaní vlády aj po týchto voľbách.

Výsledok volieb, ktoré sa pokladajú aj za referendum o dlhoročnom premiérovi Netanjahuovi, bude tesný aj podľa jeho spojenca - amerického prezidenta Donalda Trumpa. "Bude to tesné...sú to voľby 50 na 50," uviedol v pondelok.

Na hlasovaní sa môže zúčastniť 6,4 milióna voličov. V celom Izraeli je 10.700 volebných miestností, ktoré sú otvorené od 6.00 h SELČ až do 21.00 h SELČ. Prvé povolebné odhady sa očakávajú hneď po skončení volieb a oficiálne výsledky až v stredu.

Na priebeh volieb dohliada približne 18.000 policajtov, členov bezpečnostných služieb a dobrovoľníkov.

Predčasné parlamentné voľby opäť po pol roku

Len pol roka od predčasných parlamentných volieb z 9. apríla 2019 sa v Izraeli konajú v utorok opäť predčasné parlamentné voľby.

Riadne parlamentné voľby v Izraeli sa mali konať až v novembri 2019, ale vládna koalícia sa v decembri 2018 dohodla na vypísaní predčasných volieb na 9. apríla 2019. Predchádzala tomu koaličná kríza, ktorú vyvolal spor o zákone o výnimkách z povinnej vojenskej služby pre ultraortodoxných židov.

Podľa oficiálnych výsledkov predčasných volieb z 9. apríla 2019, získala pravicová strana Likud (Jednota) premiéra Benjamina Netanjahua 35 zo 120 kresiel v Knesete. Rovnaký počet dosiahol aj centristický blok Modrá a biela bývalého náčelníka generálneho štábu Bennyho Ganca. Náboženské strany Šas a Jednotný judaizmus Tóry, ktoré sú tradičnými spojencami Likudu získali v parlamente 16 poslancov. Nacionalistická strana Nová pravica, ktorú založil minister školstva Naftali Bennett a ministerka spravodlivosti Ajelet Šakedová, sa do parlamentu nedostala.

Netanjahuovi, ktorý je vo funkcii premiéra viac než desať rokov, čím je najdlhšie pôsobiacim premiérom v histórii štátu, dopomohla k výsledku aj rekordne nízka, menej než 50 percent, účasť voličov z radov izraelských Arabov.

Izraelský prezident Reuven Rivlin poveril 17. apríla 2019 Netanjahua zostavením vlády. Na zostavenie dostal zo zákona 28 dní s možnosťou predĺženia o 14 dní. Netanjahu sľúbil vytvorenie koalície pravicových a náboženských strán, ktoré budú v parlamente kontrolovať 65 zo 120 kresiel. O necelý mesiac prezident Rivlin vyhovel žiadosti premiéra a poskytol mu dodatočné dva týždne na zostavenie vládnej koalície na základe výsledkov predčasných parlamentných volieb z 9. apríla.

Vyhliadky na jeho potenciálnu vládu sa však zmenšili aj po tom, ako bývalý minister obrany Avigdor Lieberman odmietol požiadavky ultraortodoxných židovských strán. Trval na schválení nového zákona, ktorý by počítal s vojenskými odvodmi aj pre ultraortodoxných mužov. Lieberman uviedol, že neustúpi a preferuje namiesto toho nové voľby. Bez jeho sekulárnej pravicovej strany Jisrael bejtejnu (Izrael náš domov) by Netanjahu nemal v parlamente väčšinu.

K zostaveniu vlády nepomohla ani snaha strany Likud presadiť zákon, ktorý by premiéra Netanjahua chránil pred trestným stíhaním. Strana tým reagovala na vyhlásenie generálneho prokurátora Avichaja Mandelblita, ktorý povedal, že plánuje premiéra Netanjahua obžalovať v troch korupčných kauzách, a to zo spáchania podvodu, zneužitia právomocí a úplatkárstva.

Izrael sa k ďalším predčasným voľbám priblížil po tom, ako parlament 28. mája 2019 schválil v prvom čítaní zákon o svojom rozpustení. Za návrh predložený premiérovou stranou Likud, hlasovalo 66 poslancov novozvoleného Knesetu, proti bolo 44 a jeden sa zdržal. Poslanci zákon potvrdili aj v druhom a treťom čítaní a termín predčasných volieb stanovili na 17. september 2019.

Štyri politické strany zastupujúce arabskú menšinu v Izraeli 20. júla 2019 oznámili, že sa pred septembrovými parlamentnými voľbami zjednotia. Arabi tvoria približne 20 percent z deviatich miliónov občanov Izraela.

Zhruba o mesiac 25. júla 2019 oznámila aj trojica izraelských ľavicových lídrov spojenectvo pred septembrovými predčasnými voľbami. Spojenectvo s názvom "Demokratický tábor" vytvorila nová strana expremiéra Ehuda Baraka Jisrael Demokratit so sociálnodemokratickou stranou Merec pod vedením Nicana Horovitza. K obom lídrom sa pridala aj "vychádzajúca hviezda" izraelskej Strany práce Stav Šafirová.

Izraelský premiér Netanjahu prisľúbil, že v prípade volebného víťazstva anektuje všetky židovské osady v Predjordánsku. Do tohto sľubu po prvý raz výslovne zahrnul aj židovské enklávy v prevažne palestínskom meste Hebron.

Hoci sa predčasné parlamentné voľby konajú v utorok, možnosť hlasovať už 5. septembra dostalo zhruba 5100 izraelských občanov pracujúcich na 96 veľvyslanectvách a konzulátoch krajiny v zahraničí.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR