V Iraku opäť našli mučených

  Ministerstvo pre ľudské práva vo svojom vyhlásení včera informovalo, že 13 mužov museli poslať do nemocnice. Vyšetrujúci sudca nariadil okam-žité prepustenie 56 ľudí, ktorých v bagdadskom väzení zadržiavali bezdôvodne.
Tento objav by krátko pred parlamentnými voľbami mohol znovu posilniť kritiku vlády premiéra Ibrahima al-Džafárího, v ktorej majú väčšinu šíiti. Opozičné strany a sunnitské skupiny už v minulosti obviňovali vládu a bezpečnostné orgány z porušovania ľudských práv. Ministerstvo vnútra informovalo, že v spomínanom väzení bolo zadržiavaných 625 ľudí. Na príkaz ministerstva spravodlivosti 75 z nich preložili do iných väzníc.
Minulý mesiac objavili americkí vojaci v jednom väzení ministerstva vnútra v štvrti Džadrija 173 podvýživených a čiastočne mučených väzňov. Premiér vtedy prisľúbil dôkladné vyšetrenie prípadu.
Parlamentné voľby sa začali s predstihom už včera v nemocniciach, vo vojenských táboroch a vo väzniciach. Dnes môžu voliť v 15 štátoch aj Iračania ži-júci v cudzine.
Iračania prvýkrát od pádu režimu Saddáma Husajna rozhodujú o zložení parlamentu s regulérnym mandátom. Iracká volebná komisia zaregistrovala 228 kandidátok, z ktorých je 21 koaličných. V doterajšom parlamente mali väčšinu šíiti, druhým najsilnejším zoskupením boli Kurdi.

Volebné očakávania Iračanov

l Podľa prieskumu verejnej mienky pre britskú stanicu BBC si väčšina Iračanov od volieb sľubuje, že z nich vzíde silná politická osobnosť. Človek schopný vyriešiť násilie je podľa nich dôležitejší ako demokracia.
l Na otázku, čo budú občania očakávať o päť rokov, odpovedalo 45 %, že demokraciu, a iba necelá tretina, že silného vodcu.
l Vyše 64 % z 1 700 respondentov verí, že sa budúci rok ich životné podmienky zlepšia, zatiaľ čo pesimistických je iba 12 % opýtaných.
l Osobnú situáciu hodnotilo ako dobrú alebo veľmi dobrú 74 % opýtaných.
l Podľa prieskumu Iračania dôverujú vlastnej armáde a miestnym politikom viac ako zahraničnej koalícii a vláde.
l Asi 57 % ľudí si želá, aby vláda, ktorá vzíde z volieb, zlepšila bezpečnostnú situáciu v krajine. Na druhom mieste je odchod zahraničných vojakov a na treťom budovanie infraštruktúry.

(apl, BAZ, BBC)