![]() |
04. mája 2008
Výsledky testov DNA sú tak iba ďalšou kapitolou v záhade, ktorá sa datuje do roku 1826, teda 21 rokov po Schillerovej smrti, kedy sa rozhodlo, že ostatky spisovateľa by mali presunúť do novej hrobky. Spisovateľa pochovali na weimarskom cintoríne Jacobs v spoločnom hrobe. Pri exhumácii jeho ostatkov sa pritom našlo 23 lebiek. Starosta mesta Carl Leberecht Schwabe vtedy rozhodol, že tá najväčšia určite tá pravá. Lebku následne pochovali spolu s kostrou, ktorá k nej sedela v roku 1827 na cintoríne Fuerstengrueft. Schillerovho kamaráta Johanna Wolfganga von Goetheho pochovali po jeho boku v roku 1832. Miesto v súčasnosti navštívi vyše 60-tisíc ľudí ročne. V roku 1911 výskumník August von Froriep vykopal ďalšiu lebku, o ktorej tvrdil, že patrila spisovateľovi. Podľa výsledkov testov DNA však nijaká Schillerovi v skutočnosti nepatrila. Vedci pri svojom výskume použili vzorky DNA z ostatkov dvoch sestier a dvoch synov umelca.
Podľa Seemana sú skutočné Schillerove ostatky stále na cintoríne Jacobs. Ako však dodal, jeho organizácia sa na novom výskume už podieľať nebude.
(SITA)
©2005-2025 Denník 24hodin | Webdesign by WEBkomplex.sk |