V Hirošime a Nagasaki sa prechádzajú tiene smrti už 61 rokov

BRATISLAVA 8. augusta (WEBNOVINY) - V týchto dňoch si svet pripomína tragické výročie výbuchu dvoch jadrových bômb, zatiaľ jediných, ktoré ľudstvo použilo vo vojnovom konflikte.

Prvá spôsobila ničivú katastrofu v Hirošime 6. augusta 1945. O tri dni neskôr rozosiala hrôzu druhá z nich v Nagasaki. Zhodenie bômb dopomohlo k zmrazeniu síl Japonského cisárstva a tím ukončeniu nielen vojny v Tichomorí, ale celkovo druhej svetovej vojny. Vyriešil sa tak konflikt 20. storočia, aký nemal dovtedy obdobu. Straty sa dali na obidvoch stranách počítať na tisíce. Hirošima a Nagasaki boli vyvrcholením snáh amerických jednotiek o porážku ostrovného nepriateľa, pomstou za Pearl Harbor a všetky vojnové krivdy a japonskou prehrou, ktorá znamenala nielen otupenie pýchy hrdého národa, ale hlavne smrť na všetky spôsoby. Po niektorých si prišla rýchlo, iní s ňou jasne prehratý boj zvádzali dlho a bolestne.

Šiesty august 1945 mal byť v Hirošime úplne bežný deň. Mesto s 300 až 350-tisíc obyvateľmi sa ale 15 minút po ôsmej hodine prebudilo do svojho najsmutnejšieho rána. Atómovú bombu s kódovým označením Chlapček (Little Boy) poslal na mesto vojenský bombardér USA Enola Gay. Bomba vážila štyri tony a vybuchla 600 metrov nad mestom. Mesto a ľudia v ňom sa zmenili na popol - zhoreli pri teplote 5 000 stupňov Celzia. Ohnivá guľa, rútiaca sa mestom, tlačila svojou silou k múrom budov ľudí, ktorých telá zostali otlačené na stenách ako memento skazy. Obrysy tiel údajne v Hirošime každý rok dokresľujú, aby si tak pripomenuli udalosti z augusta 1945. Ostatných zasiahol výbuch. Mŕtvych aj živých hnal vietor rýchlosťou 1 610 kilometrov za hodinu. Nad mestom sa vzniesol rádioaktívny mrak v podobe hríba a z oblohy začal padať jedovatý dážď. Bombový útok spôsobil zamorenie pôdy, vody v riekach aj podzemnej vody. Do niekoľkých mesiacov zomrelo na následky ožiarenia asi 140 000 mužov, žien aj detí. Viac ako 50 rokov po ničivom útoku sa z chorôb spôsobených ožiarením liečia tisícky Japoncov. V Hirošime do tohto roku zomrelo na následky tragédie 247 787 ľudí.

Katastrofický scenár sa zopakoval 9. augusta v Nagasaki. "Ľudia, čo prežili tie dni, sa stali známymi ako hibakuša a dodnes žijú život v každodennej bolesti a utrpení, " uvádza sa na internetovej stránke hnutia Greenpeace. Pre týchto ľudí je pojem rakovina každodennou súčasťou ich života. Žijú vo fyzickej aj psychickej bolesti, ich pokožku pokrývajú popáleniny, tehotné ženy žijú v strachu, či sa ich dieťa narodí živé a ak áno, či je vôbec možné, aby bolo zdravé.

Na použitie zbrane, o ktorej sile sa pravdepodobne ani nevedelo, dal príkaz americký prezident a najvyšší veliteľ americkej armády Harry Truman. Súviselo to s tým, že Američania sa presadzovali pomaly a zomierali ich tisíce. Japonské straty ale boli aj tak niekoľkokrát vyššie. Americká vláda sa navyše obávala vpadnúť do samotného Japonska. "V horizonte budúceho súperenia medzi USA a ZSSR chceli Američania ukázať, čoho je ich veda schopná," píše sa na portáli www.21stoleti.cz. "Svet si musí všimnúť, že prvá atómová bomba bola zhodená na vojenskú základňu Hirošima. Chceli sme sa podľa možností vyhnúť zabíjaniu civilného obyvateľstva," povedal ráno 9. augusta prezident Truman. Podľa historika Ralpha Raica boli síce v Hirošime vojenské zariadenia, ale "keďže prístav bol zamínovaný, boli na nich umiestnené vojská neutralizované". Mesto navyše nikdy nepatrilo k priemyselným centrám a nebolo ani na zozname najviac bombardovaných cieľov. Keďže továrne boli situované po okraji mesta, vyhli sa vážnejším poškodeniam.

Zhodenie druhej atómovej bomby si vyžiadalo ďalších 200 000 obetí. Väčšinu znova tvorili civilisti, niekoľko kórejských robotníkov a zhorelo tam aj 12 zajatých amerických letcov.

O zhodení oboch bômb sa veľa klamalo. Jedným z najúbohejších výmyslov je podľa Raica Trumanovo tvrdenie, že cieľom bolo zachrániť pol milióna Američanov, ktorí by inak zomreli pri inváziách na ostrovoch Honšu a Kyušu. Ani on sám ale neverí, že by ich mohlo zomrieť až toľko, pretože "najhorší scenár pre úplnú inváziu Japonska predpokladal len 46 000 padlých". Pol milióna mŕtvych Američanov by navyše predstavovalo takmer dvojnásobok všetkých amerických obetí na všetkých bojiskách druhej svetovej vojny celkovo. S Trumanovými tvrdeniami súhlasil desiatky rokov po tragédii v roku 1991 aj vtedajší prezident George Herbert Walker Bush, ktorý povedal, že to boli milióny zachránených životov. Z prieskumov vyplynulo, že verejná mienka obyvateľov USA bola tiež na Trumanovej strane.

Trumanovi možno vyčítať, že nepoužil všetky dostupné prostriedky na ukončenie vojny bez použitia atómových zbraní. Žiadal bezpodmienečnú kapituláciu, ale Japoncom zamlčal viacero rozhodujúcich informácii.

Štart jadrového výskumu v USA podmienili myšlienky Alberta Einsteina, ktorý poukázal na podobné pokusy vykonávané v Nemecku. Hitler svojim konaním spravil v tom čase predsa len niečo viac-menej dobré. Podcenil atóm. Po vstupe USA do vojny sa začal projekt Manhattan. Prvý jadrový výbuch sa uskutočnil 16. júla 1945. Nasledovala Hirošima a Nagasaki. Japonsko krvácalo, ale bolo to lepšie, ako ich predpoklad, že USA disponujú ešte aspoň stovkou takýchto bômb.

Práve jadrové zbrane sú možno odpoveďou na to, prečo sa znepriatelené bloky počas Studenej vojny nikdy nenapadli.

V súčasnosti nimi disponuje USA, Rusko, Francúzsko, Veľká Británia, Čína, Indie, Izrael a Pakistan. Severná Kórea a Irán sú na zozname krajín, o ktorých sa stále polemizuje.
SITA,AP