V galérii J. Uprku sa začali prípravy osláv 100. výročia ČSR

Bratislava/Uherské Hradiště 24. novembra (TASR) – Najrozsiahlejšia zbierka diel významného českého výtvarníka Jožu Uprku je v galérii pomenovanej po ňom v Uherskom Hradišti. V zahraničí uznávaný maliar celý život zobrazoval obyčajných ľudí v moravsko-slovenskom pomedzí.


"Joža Uprka patrí k tým, ktorí na hranici so Slovenskom boli doma na oboch stranách. Na základe toho na jeseň 2016 v jeho galérii zasadali delegácie z ministerstiev zahraničia Slovenska a Česka, kde začali pripravovať oslavy 100. výročia vzniku Československa," povedal pre TASR riaditeľ Galerie Joži Uprky Ladislav Bednařík.

Na prízemí rekonštruovaného bývalého jezuitského internátu v 12 miestnostiach je výber 155 obrazov Jožu a 25 sôch jeho brata Františka Uprku. Okrem jednej miestnosti s akvarelmi sú v ostatných pestrofarebné olejomaľby. Predstavujú maliarove dôverne známe prostredie, krajinu a jej obyvateľov pri zbere úrody a inej práci, vo sviatočných krojoch na rôznych oslavách, akými sú púte, procesie Božieho tela, hody či dožinky. Medzi nimi nechýba obraz Pouť u sv. Antonínka s rozmermi 92x151 centimetrov, za ktorý získal v Paríži zlatú medailu (1894).

"To bol pre neho veľký úspech. Spôsobil aj návštevu svetoznámeho sochára Augusta Rodina, ktorý málokde chodil, ale za Jožom prišiel do Hroznové Lhoty. Pražskí umelci boli pobúrení, že kde to išiel niekde na dedinu," s úsmevom spomína Bednařík.

Táto historická vidiecka návšteva Rodina (2.6.1902) je na fotografii a vedľa je aj jeho ďakovný list z Paríža. Na chodbe je veľa fotografických dokumentov zo života Jožu Uprku. Ten okrem cestovania po svete žil aj doma veľmi aktívne, často sa stretával s rôznymi umelcami a spolupracoval na povznesení kultúrneho života Moravy. Ako historický artefakt je v rohu chodby stôl navrhnutý Dušanom Jurkovičom, ktorý mu ho bez klincov pospájal. Okrem maľovania na ňom hrávali karty.

Joža Uprka (1861) zdedil maliarske nadanie po otcovi. Išiel študovať na Akadémiu výtvarných umení do Prahy (1881). Nebol spokojný s výučbou a odišiel na akadémiu do nemeckého Mníchova. Tam mal väčšiu voľnosť maľovať podľa svojich predstáv. V roku 1897 sa usadil v Hroznové Lhotě, kde si vybudoval dom a ateliér. Stal sa členom brnianskeho klubu priateľov umenia. Vytvoril družinu moravských a slovenských výtvarníkov a usporiadali prvú spoločnú výstavu v Hodoníne (1902). Presťahoval sa na Slovensko do Klobušíc (1922), kde pokračoval v maľovaní. Stal sa čestným členom Spolku slovenských výtvarných umelcov, neskôr aj jeho predsedom. Do Hroznové Lhoty sa vrátil (1937), jeho zdravotný stav sa veľmi zhoršoval a zomrel v roku 1940.








Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR