V EÚ nás musí byť viac počuť, zhodli sa Gašparovič s Ilvesom

Toomas Hendrik Ilves (1953) bol zvolený za prezidenta Estónska v septembri 2006 a opätovne v roku 2011. Bývalý diplomat a novinár sa narodil v Štokholme ako syn estónskych utečencov a vyrastal v USA. Bakalársky stupeň získal v odbore psychológia na University of Columbia a magisterský stupeň v tom istom odbore na University of Pennsylvania.


V 80-tych rokoch pôsobil ako novinár pre rádio Slobodná Európa a do politiky sa aktívne zapojil ešte pred obnovením nezávislosti Estónska v roku 1991. Bol estónskym veľvyslancom v Spojených štátoch amerických, Kanade i Mexiku a dvakrát zastával úrad estónskeho ministra zahraničných vecí - v rokoch 1996-98 a 1999 - 2002.

Stál tiež na čele Umiernenej ľudovej strany Estónska. Ilves podporoval estónske členstvo v Európskej únii a viedol tiež prvé rokovania, ktoré viedli k pripojeniu Estónska k EÚ 1. mája 2004. Za hlavu štátu bol zvolený Toomas Hendrik Ilves prvýkrát počas pôsobenia vo funkcii poslanca Európskeho parlamentu. Je druhýkrát ženatý, má tri deti.BRATISLAVA 18. apríla (WEBNOVINY) - O Slovensku a Estónsku musí byť v Európskej únii viac počuť, zhodli sa na tom dnes v Bratislave slovenský prezident Ivan Gašparovič a estónsky prezident Toomas Hendrik Ilves.

Oba štáty by mali mať väčšiu iniciatívu a podávať viac návrhov.

Po 10-tich rokoch členstva v NATO a v EÚ sme podľa estónskeho prezidenta stále označovaní za nové štáty. "Za 10 rokov nie sú na najvyšších postoch žiadni zástupcovia tzv. nových štátov, to sa musí zmeniť," povedal Toomas Hendrik Ilves.

Zároveň dodal, že je potrebné tak urobiť, aby nás aj za ďalších 10 rokov neoznačovali stále za nových členov a za nové štáty.

Túto tému chcú predložiť aj na bratislavskom summite prezidentov krajín strednej a východnej Európy, ktorý bude 12. a 13. júna.

Návšteva prezidenta Estónskej republiky Toomasa Hendrika Ilvesa je historicky prvou návštevou estónskeho prezidenta na Slovensku. "O to je významnejšia, že ešte žiaden prezident z Estónska u nás nikdy nebol," poznamenal Gašparovič.

Zároveň potvrdil, že obaja mohli na stretnutí konštatovať, že bilaterálne vzťahy medzi oboma štátmi sú výborné. "Som rád, že sme sa stretli," doplnil slovenský prezident.

Medzi Slovenskom a Estónskom vzrástol za posledné mesiace obchodný obrat. "Za rok 2012 bol v hodnote viac ako 70 miliónov eur, čím sme prekročili stav, aký bol medzi našimi krajinami pred krízou," priblížil Gašparovič. Prezidenti spolu hovorili aj o kríze a opatreniach, ktoré budú musieť všetci členovia Európskej únie prijímať. "Obaja podporujeme silné a stabilné euro," dodal prezident Slovenskej republiky.

Obrazom: Historická návšteva estónskeho prezidenta na Slovensku

.
Estónsko

Po získaní nezávislosti v roku 1991 sa Estónsko sústredilo na obnovu hospodárstva a naštartovanie hospodárskeho rastu. V roku 1992 uviedlo do obehu estónsku korunu, ktorá nahradila rubeľ. Nasledovala rozsiahla privatizácia, vrátane privatizácie telekomunikácií, železníc a energetiky. Estónske hospodárstvo je založené prevažne na službách.

Z priemyselných odborov sú najdôležitejšie elektrotechnický, drevospracujúci a chemický priemysel, ťažba ropných bridlíc a stavba lodí, významnú úlohu má tiež rybolov. Krajina je členom Svetovej obchodnej organizácie (WTO) od roku 1999, euro prijalo v roku 2011.

Estónsko je parlamentná republika, na jej čele stojí prezident. Zákonodarná moc je v rukách parlamentu, ktorý nazývajú Riigikogu. Parlament má 101 poslancov a je volený vo všeobecných parlamentných voľbách, ktoré sa konajú každé štyri roky.

V krajine podľa údajov z marca 2013 žije 1, 3 milióna obyvateľov a etnickí Estónci tvoria asi 70 percent obyvateľstva. Prvá a druhá generácia imigrantov z rôznych častí bývalého Sovietskeho zväzu, najmä z Ruska, predstavuje väčšinu z neestónskych obyvateľov krajiny a za zmienku stojí i nepočetná fínska menšina. Úradným jazykom je estónština, uralský jazyk blízky fínštine. Ruština nemá status úradného jazyka, ale väčšina ľudí v strednom a vyššom veku ju ovláda. Hlavným mesto krajiny je Tallinn.