V Drienčanoch majú rozprávkovú zastávku, v obci žil Pavol Dobšinský

Drienčany 12. septembra (TASR) – Návštevníkov Drienčan v Rimavskosobotskom okrese víta pri vstupe do obce drevená socha princeznej Milice a v centre dediny netradičná rozprávková autobusová zastávka, ktorú podopiera svojím hrbom drevená socha ježibaby. Súčasťou zastávky je i murovaná piecka a drevená mačka na komíne. V obci však turisti nájdu aj ďalšie diela z dreva. S takouto výzdobou Drienčan začala ešte bývalá starostka Mária Koniarová, ktorá stála na čele dediny v rokoch 1998 až 2006.


Za jej čias sa rozbehli prvé projekty súvisiace s Pavlom Dobšinským a jeho rozprávkami. "Stále som si myslela, že naša obec by mala byť rozprávková, že by nás to najviac vystihovalo. Zároveň by sa rozvíjal cestovný ruch, prišlo by k nám viac turistov a tak by vzrástla miestna ekonomika," vysvetlila pôvodný zámer Koniarová.



V obci tak od roku 2005 postupne pribudla nielen nová zastávka, ale i slnečné hodiny s rozprávkovými postavičkami a viaceré iné drevené sochy a plastiky inšpirované Dobšinského rozprávkami. Ich autorom je dnes už zosnulý rezbár Dušan Šarkan z Vrboviec. "Doteraz na neho s úctou spomíname a návštevníkom sa snažíme maximálne priblížiť jeho dielo," zdôraznil starosta Peter Švoňava, podľa ktorého sa v obci nachádza celkovo 16 drevených sôch tohto umelca. "Ohlasy turistov sú veľmi pozitívne. Oceňujú nielen diela, ktoré skrášľujú dedinu, ale aj okolitú nádhernú prírodu," konštatoval.

Jedným zo zatiaľ posledných projektov je Oddychové centrum obce Drienčany, ktoré sa nachádza neďaleko fary, kostola a slnečných hodín. "Pozostáva z troch objektov - rozprávkového labyrintu, altánka a kolkárne. Tá zatiaľ nie je funkčná, keďže nezvýšili financie na zdvíhacie zariadenie. V centre plánujeme ešte dorobiť chodníky, lavičky a realizovať celkovú úpravu okolia," načrtol plány starosta. Ako dodal, vďaka realizácii tohto oddychového centra sa samospráve podarilo revitalizovať obecné a cirkevné pozemky, ktoré boli predtým nevyužité a zarastali burinou. "Ak tu chceme zdržať turistov, ktorí navštívia múzeum Pavla Dobšinského a náučný chodník Drienčanský kras, musíme im poskytnúť miesto, kde si môžu oddýchnuť," ozrejmil.

Problémom pri rozvoji turizmu v obci je však podľa Švoňavu zlý stav cestných komunikácií. "Či už k nám turisti idú od Revúcej, Bátky, Rimavskej Soboty, alebo Rimavskej Bane, všade sú cesty v katastrofálnom stave, plné výtlkov, prepadnutých krajníc a zarastené konármi, ktoré zasahujú až do vozovky. Tým znemožňujú vodičom rozhľad a ohrozujú tak bezpečnosť premávky," podotkol starosta.

Drienčany ležia v juhovýchodnej časti Slovenského rudohoria v doline potoka Blh. V súčasnosti v dedine žije približne 220 obyvateľov, vrátane miestnej časti Pápča. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1291 pod názvom Drenchen. V roku 1344 sa spomínajú ako Derenchen, v roku 1773 ako Drecžany a v roku 1868 pod názvom Drínčany. Až v roku 1920 dostala obec súčasný názov Drienčany. V minulosti sa jej obyvatelia živili hlavne poľnohospodárstvom a chovom dobytka, v zime sa zaoberali pálením vápna, košikárstvom, voštinárstvom a brdárstvom.

Pavol Dobšinský prežil v obci 24 rokov, jeho život pripomína múzeum

Najvýznamnejšou osobnosťou, ktorej životný príbeh je spojený s obcou Drienčany v Rimavskosobotskom okrese, je spisovateľ, folklorista a zberateľ ľudovej slovesnosti Pavol Emanuel Dobšinský. Do Drienčan prišiel v roku 1861 a ako evanjelický farár tu pôsobil 24 rokov až do svojej smrti v roku 1885. V Drienčanoch je aj pochovaný a jeho hrob sa nachádza neďaleko fary, kde žil a tvoril.



Tohto slávneho obyvateľa Drienčan dnes pripomína múzeum slovenskej rozprávky, zriadené v zrekonštruovanej fare. Iniciátorkou vytvorenia múzea bola bývalá starostka Viera Gregorčoková a jej manžel, ktorému prekážal zlý stav, v ktorom sa táto pamätná fara, postavená v roku 1832, nachádzala. Jej rekonštrukcia sa začala v roku 2000 výmenou strešnej krytiny, ďalšie projekty na jej obnovu však boli podporené až v rokoch 2009-2013.

„Ja som sem ako farár prišiel v roku 2004 a videl som, že fara je naozaj v dezolátnom stave. Keďže Dobšinský je skutočne významnou osobnosťou nášho národa, pociťovali sme voči nemu veľký dlh a chceli sme faru opraviť. Po rokoch sa nám to podarilo vďaka projektom podporeným Ministerstvom kultúry SR. Expozícia bola zriadená vďaka pomoci Miestnej akčnej skupiny Malohont,“ informoval Štefan Gabčan, zborový farár Cirkevného zboru ECAV na Slovensku Drienčany, ktorý je vlastníkom historickej fary. Ako dodal, v rámci rekonštrukcie bola budova odvodnená, dostala novú strechu, omietky, zrekonštruovali sa okná a elektrické rozvody i podlahy v jednotlivých izbách.

„Samotná expozícia bola nainštalovaná do priestorov fary v júli až septembri 2014 a v októbri, pri príležitosti súťaže v prednese slovenských rozprávok Zlatá podkova, zlaté pero, zlatý vlas, sme múzeum konečne mohli otvoriť širokej verejnosti,“ povedal Gabčan. Tvorí ho päť miestností, v ktorých sa návštevníci postupne oboznámia so životom, tvorbou a jednotlivými pôsobiskami Pavla Dobšinského. „Autorom textov na banneroch je spisovateľ Peter Glocko a so zriadením expozície nám pomáhal bývalý riaditeľ Gemersko-malohontského múzea Jaroslav Svoreň,“ priblížil farár. V múzeu nechýba ani dobový nábytok a zaujímavosťou je replika písacieho stola, pri ktorom Dobšinský tvoril svoje texty postojačky. „Podľa spomienok jeho ženy pri písaní vždy stál, nikdy ho pri tom nevidela sedieť,“ prezradil detail zo života spisovateľa Gabčan.



Súčasná podoba múzea nie je podľa jeho slov ani zďaleka konečná a v rámci projektov ho chcú ďalej zveľaďovať. „Dobšinský sa staral o adoptívneho syna Jána Čajaka mladšieho a práve vďaka jeho podrobnému opisu zariadenia presne vieme, ako fara vyzerala v dobe, keď tu Dobšinský žil. Naším cieľom je dať ju do primeranej podoby, v akej bola na konci 19. storočia,“ vysvetlil farár. Doplnil, že na vzniku a prevádzkovaní múzea sa podieľa viacero organizácií. „Nie je to vec jedného človeka, ale výsledok spolupráce obecného úradu, Klubu dôchodcov Drienčany a domáceho cirkevného zboru. Ľudia v dedine sa proste vedeli spojiť za dobrú vec,“ konštatoval.

Podľa vyjadrenia starostu Drienčan Petra Švoňavu záujem turistov o obec od zriadenia múzea stúpol a prichádzajú vo zvýšenom počte počas celého roka. „Výpravy chodia pri výročí narodenia i úmrtia Dobšinského. Chodia aj žiaci s učiteľmi v rámci koncoročných výletov, keďže vedia, že sa už majú na čo pozrieť,“ priblížil. Veľa ľudí na faru zavítalo aj v rámci tohtoročného podujatia Dedina ožíva, počas ktorého mali návštevníci možnosť prvýkrát vidieť múzeum otvorené.

Obnova pamiatok v obci, medzi ktoré okrem fary patrí aj renesančná zvonica a klasicistický kostol, v ktorom Dobšinský kázal, však nie je jednoduchá. „Niekedy mám dojem, že si šliapeme po vlastnej histórii. Je veľmi ťažké získať peniaze na obnovu týchto pamiatok a nikdy nedostaneme taký objem finančných prostriedkov, aby sme z toho vedeli pokryť celú rekonštrukciu. Musíme to teda následne riešiť ďalšími a ďalšími projektmi a celé sa to neúmerne naťahuje,“ načrtol problémy Gabčan.

Týka sa to napríklad aj aktuálnej opravy kamenného ohradného múru okolo kostola. „Žiadali sme naň okolo 13.000 eur a dostali sme len 2900 eur. Vlastný vklad päť percent však musíme dať z požadovanej sumy. Práve preto sa nakoniec mnoho projektov ani nerealizuje,“ konštatoval farár.

Festival Dedina ožíva organizujú v obci už 12 rokov

Najvýznamnejšou akciou, ktorú v obci Drienčany v Rimavskosobotskom okrese pravidelne organizujú už od roku 2004, je festival Dedina ožíva. Zameraný je na folklór, udržiavanie tradícií a tiež na počesť Pavla Dobšinského, ktorý v Drienčanoch pôsobil 24 rokov. Každoročne sa počas podujatia dedina zaplní ukážkami tradícií, remeselných zručností a rôznymi gastronomickými špecialitami vo viac ako desiatke dvorov roztrúsených po celej obci. Za vznikom tohto festivalu stojí predsedníčka občianskeho združenia Valgata a zároveň bývalá starostka Mária Koniarová, ktorá stála na čele obce v rokoch 1998 až 2006.



„Inšpiráciou pre mňa bolo podobné podujatie v neďalekej obci Hrušov. Zdalo sa mi ako dobrá myšlienka zrealizovať aj u nás podobné kulinárske dvory, vďaka ktorým by sa zachovávali tradície a zviditeľnila obec. Som rada, že podujatie funguje dodnes a navštevuje ho množstvo ľudí,“ povedala na margo festivalu Koniarová. Ako dodala, oceňuje tiež zásluhy starostov, ktorí nastúpili do úradu po nej a prispeli k zachovaniu a ďalšiemu rozvoju tohto podujatia.

Základom celej akcie sú už spomínané kulinárske dvory, ktoré bývajú vyzdobené rozprávkovými motívmi. V nich na návštevníkov čakajú tradičné jedlá, zákusky a nechýba ani kultúrny program. Prvé ročníky akcie sa začínali len s dvomi či tromi dvormi, postupom času sa ich počet rozrástol na viac ako desať. „Okrem domácich sa do týchto aktivít zapájajú aj okolité dediny, ako Teplý Vrch, Striežovce, Dražice, Čerenčany a ďalšie. Ľudia v regióne si na túto akciu zvykli a každý chce niečím prispieť,“ priblížil miestny zborový farár Štefan Gabčan, ktorý sa na organizovaní festivalu spolupodieľa.



Sprievodným programom podujatia sú vystúpenia folklórnych súborov, ktoré sú realizované v dvoch dvojhodinových až trojhodinových vstupoch. „Tieto vystúpenia sú skutočne na vysokej úrovni. V minulosti u nás boli súbory z Ružomberka, Rožňavy či Banskej Bystrice, súbor Marína zo Zvolena, Hriňovčan z Hriňovej a mnoho iných. Tohto roku vystúpil dokonca aj súbor z Argentíny, ktorý tvoria potomkovia zahraničných Slovákov,“ priblížil program súčasný starosta Peter Švoňava. Súčasťou festivalu je však aj jarmok tradičných remesiel, atrakcie pre deti a ďalšie aktivity.

Na podujatie Dedina ožíva zvyčajne zavíta okolo 2000 až 2500 návštevníkov. „Tohto roku ich bolo síce menej, okolo 1500, ale v rovnakom termíne sa v okolí konali aj ďalšie akcie, napríklad Ródeo Muráň. Navyše, v prevádzke nebola ani neďaleká vodná nádrž Teplý Vrch, ktorá má zníženú hladinu pre opravu hrádze,“ vysvetlil starosta. Mnohých, najmä starších ľudí, mohli od návštevy odradiť aj extrémne horúčavy, ktoré sa vyskytli v čase konania festivalu.

V obci stáli možno až dva hrady, jeden bol dobytý vytopením

V obci Drienčany v Rimavskosobotskom okrese v minulosti možno stáli až dva stredoveké hrady. Do dnešných dní sa z nich však nezachovali žiadne pozostatky a sporná je aj ich presná lokalizácia. Situáciu navyše komplikuje tretí hrad s podobným menom, ktorý stál neďaleko.

„Ide o hrad Drienok v katastri susednej obce Rybník. Viaže sa k nemu viac písomných záznamov a zachovali sa z neho aj zvyšky kamenných múrov,“ priblížil archeológ Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote Alexander Botoš.



Údaje o samotnom Drienčanskom hrade, či hradoch, sa rôznia a je ich menej než v prípade Drienku. „Prvý zo zdrojov hovorí o tom, že jedna z vetiev rodu Balogh si postavila v Drienčanoch hrad. Tento hrad mohol vzniknúť niekedy okolo 14. storočia. Druhý zdroj hovorí o pevnosti Jána Jiskru, postavenej okolo roku 1444, v ktorej bol kapitánom Martin Valgatha. Nemusel to byť ani skutočný kamenný hrad, možno šlo len o drevenú pevnosť,“ ozrejmil archeológ. Keďže miesto, kde hrady stáli, nie je identifikované, je možné, že novší hrad nebol vybudovaný na mieste pôvodného, ale postavili ho v inej lokalite.

Zaujímavosťou je, že jiskrovský hrad bol podľa povestí dobytý vytopením, bez jediného výstrelu. Malo ísť totiž o tzv. vodný hrad, ktorý bol situovaný v údolí a chránený močiarmi, vytvorenými potokom Blh. Obliehajúce vojská Jána Huňadyho si tento fakt všimli a údolie uzavreli vysokým násypom, v dôsledku čoho sa postupne zapĺňalo vodou. Keďže hrozilo, že voda zaplaví aj samotný hrad, jeho posádka sa nakoniec musela vzdať.

Dobytie hradu vytopením spomína v románe Valgatha spisovateľ Ľudovít Kubáni a podrobne sa mu venoval aj Alois Jirásek v trilógii Bratstvo. Tento spôsob dobytia Drienčanského hradu uvádzajú vo svojich dielach tiež kronikári Antonio Bonfini a Ján z Turca. Reálny základ spomínanej povesti pripúšťa aj archeológ. „Jiskrovci využívali aj takéto miesta, mali tiež nížinné hrady. Nesústreďovali sa iba na výšinné hrady a pevnosti,“ konštatoval Botoš.



Medzi miestnymi obyvateľmi Drienčan sa ústnym podaním o hradoch traduje len veľmi málo. „Z rozprávania starších ľudí som počul, že hrad mal stáť na kopci za dedinou. Mala to byť veľká pevnosť, kde mohlo na nádvorí naraz cvičiť až 3000 vojakov. Druhý hrad mal stáť na Krnovke smerom na obec Budikovany a práve tam mala byť aj hať, ktorou prehatili celú dolinu. Ťažko však povedať, či to ľudia majú z knihy od Kubániho, alebo to počuli od svojich predkov,“ uviedol starosta Drienčan Peter Švoňava.

V obci chýbajú aj staršie písomné pramene, o ktoré by sa bolo možné oprieť. „Nemáme bohužiaľ žiadne kroniky. Staršie údajne zhoreli pri požiari a novšia sa stratila,“ podotkol starosta.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR