V Dome umenia v Bratislave prebieha výstava Súčasné chorvátske sochárstvo

PERUŠKO BOGDANIĆ

BRATISLAVA 14. júla (WN/PR) - Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, Národné osvetové centrum, Ministerstvo kultúry Chorvátskej republiky, Veľvyslanectvo Chorvátskej republiky na Slovensku, Agentúra ARTLINES, ART point, Mestská časť Bratislava – Staré mesto Vás srdečne pozývajú na výstavu SÚČASNÉ CHORVÁTSKE SOCHÁRSTVO, ktorej vernisáž sa konala včera v Dome umenia v Bratislave. Výstava potrvá do 13. augusta 2009.

Socha je od nepamäti jedným z najpôsobivejších kreatívnych dôkazov ľudskej existencie v kultúrach malých aj veľkých národov aspoň tak, ako svojom znamenitosťou prevyšuje ostatné druhy umenia. Plastická materiálnosť sochárskeho vyjadrenia, živý dialóg sochárstva s rôznorodými časovými a priestorovými podnetmi, v ktorých sa rozvíja, ako aj osobitosť, že sú v priestorovej forme kamenného alebo inak hmatateľného materiálu prítomné tak výtvarné podnety ako aj národné úsilia a prepletanie vplyvov, robia zo sochárstva umelecké odvetvie, ktoré je najotvorenejšie konfrontované s kritériami hodnôt medzinárodnej scény. S podobným cieľom je zostavená aj táto výstava.
Prehľad chorvátskeho sochárstva, ktorý sprístupňujeme európskemu publiku, zahŕňa obdobie troch desaťročí, viac ako päťdesiat diel a sedemnásť autorov. Autori boli združení podľa estetického a nie generačného kritéria. Prostredníctvom svojej tvorby poskytujú harmonický obraz živosti súčasnej chorvátskej sochárskej substancie a poskytujú hodnovernú odpoveď na otázku, do akej miery kreatívne pôsobenie určuje umelecké dedičstvo a do akej miery je formované umeleckými školami. Záhrebská akadémia výtvarných umení bola vo väčšine prípadov východiskovým bodom ich vývoja a aj v súčasnosti je východiskom ich tvorby a pedagogického pôsobenia. Graf regiónov, v ktorých sochársky dozrievali a v ktorých pôsobia, načrtáva tvar chorvátskeho vtáka; od istrijského zobáka (Zrinščak, De Karina, Majkus), cez záhorskú hlavu (Gašparić) a oči zo Záhrebu (Mataušić, M. Ujević, M. Bauer, Korkut) až po silné dalmatínske krídlo (Barišić, Bogdanić, Drinković, Hraste, Kovačić, Mijić, Stošić) a nížiny vo vnútrozemí (Kožarić, Matasić). Svojou výpovednou a tematickou rôznorodosťou, ktorá sa rozprestiera od klasických portrétov a inšpirovaných interpretácií národného, kultúrneho a mýtického dedičstva až po abstraktné formy a koncepčné riešenia, výstava predstavuje diela, ktoré sú inšpirované mnohovrstvovým dedičstvom a tiež diela, ktorých autori čerpajú podnety na kreatívne výkony z krehkých priestorov virtuálnej reality a koncepčného prístupu k tvorbe.
Sme výnimočne hrdí na rozsah a význam tejto výstavy, pretože predstaviť sa vynikajúcimi chorvátskymi súčasnými sochármi a ich najlepšími dielami znamená dokázať výtvarnému svetu, že chorvátska sochárska scéna sa vo všetkom vyrovná viacjazyčnému pulzovaniu európskej výtvarnej scény a že v týchto časoch bohatstvom a kvalitou tvorby nezaostáva za minulými storočiami chorvátskej sochárskej tvorby. Znamená dokonca viac, a síce poznanie, že sa na európskej úrovni vlastná sochárska minulosť a súčasnosť spájajú do celku s nespornou identitou.
Toto poznanie pre nás v Chorvátsku nie je objav novšieho dátumu, ale keďže naša domovina zaznamenáva ešte iba necelé dve desaťročia súčasnej štátnosti, je úlohou Ministerstva kultúry Chorvátskej republiky, aby svetu ukázalo jedinečnú sochársku minulosť a súčasnosť, ktorú účastníci tejto výstavy dopĺňajú svojim výnimočnými dielami. Ako dôkaz našej tisícročnej umeleckej zrelosti predkladáme celý rad osobných talentov najprenikavejších umelcov, ktorí na základe chorvátskeho sochárskeho a staviteľského dedičstva dosiahli najvyššiu úroveň velikánov európskeho gotického a renesančného umenia. Početné európske kultúrne centrá sa pýšia dielami sochárov Nikolu Firentinca, Ivana Duknovića, Franja Laurana a Jurja Dalmatinaca, no poznajú ich pod inými menami a zaraďujú ich k iným zástavám, pretože na európskych dvoroch – od Viedne, Budy, Prahy a Bratislavy do Avignonu, Aix-en Provancea, Neapola a Palerma – zanechali vzácne stopy svojho sochárskeho a staviteľského umenia. Spomínajúc na ich viac ako päťstoročné prínosy k etablovaniu európskeho umeleckého idiómu zdôrazňujeme, že ich aktuálni nasledovníci si kreatívne osvojili najrôznejšie podnety podnebia, tradície a znamenitých predchodcov a z pevných základov vykročili na cestu svojho napredovania a súčasného vnímania sochárskej hmoty. Niektorí smerom k pôvodnému a základnému, druhí v ústrety lapidárnemu a tektonickému, tretí smerom k minimalistickému a virtuálnemu a ostatní k podstatnému a pôvodnému. Týmto spôsobom nechávajú aj naďalej rásť kmeň, na ktorom sa môže rozkonáriť ešte bohatšia koruna chorvátskeho sochárstva.
MINISTER
mr. sc. Božo Biškupić

Kontakné osoby:
Andrea Buschova, buschova@nocka.sk
Mariana Dobrotová, dobrotova@nocka.sk
www.nocka.sk