V Dóme sv. Martina korunovali Mateja II.

BRATISLAVA 3. septembra (WEBNOVINY) - Ako štvrtého panovníka dnes v rámci korunovačných slávností v Dóme sv. Martina v Bratislave korunovali Mateja II. Nového uhorského kráľa stvárnil Martin Nikodým a metropolitu, ktorý vykonával obrad už tradične František Kovár. V Dóme obrad sledovali zväčša pozvaní hostia, ktorí zaplnili takmer celé 350-miestne hľadisko chrámu. Podujatie mohli sledovať aj tí, ktorí sa dnu nedostali, lebo na Hviezdoslavovom námestí obrad premietali na veľkoplošnej obrazovke. Počas korunovačného ceremoniálu vyjadril budúci panovník svoju pokoru a odovzdanosť a z rúk metropolitu prevzal korunovačné klenoty - symboly moci.

Na hlavu Martina Nikodýma položili korunu prvého uhorského kráľa Štefana I. Relikviu z konca 12. storočia zdobia drahokamy, emailové platničky, pendílie a sférický kríž. Traduje sa, že kto ho vlastní, bude vládnuť. Súčasťou korunovačného pokladu je od konca 12. storočia aj kráľovské žezlo. Tvorí ho guľa z horského krištáľu, s reliéfmi troch sediacich levov. Jeho autormi sú iránsko-perzskí majstri a pravdepodobne ho dal zhotoviť kráľ Belo III. Najmladším uhorským klenotom je jablko. Súčasťou pokladu sa stalo pravdepodobne za vlády Ľudovíta Veľkého z rodu Anjou v prvej polovici 14. storočia. Dutá, pozlátená mosadzná guľa, pôvodne naplnená zemou z Golgoty, je ozdobená zlatým apoštolským krížom a dvoma rodovými znakmi Anjouovcov. Rudolf II. bol ako kráľ pasovaný korunovačným mečom zo 16. storočia, ktorý vytvorili benátski majstri. V rámci korunovačného obradu ním uhorskí králi pasovali rytierov Rádu Zlatej ostrohy. Korunovačný plášť je z purpurového hodvábu pretkávaný zelenými rozetami. Vyšité je na ňom množstvo postáv svätcov, vyjadrujúcich hymnický chválospev Te Deum. Podľa nápisu z roku 1031 daroval plášť kráľ Štefan I. so svojou manželkou Gizelou Chrámu Panny Márie v Stoličnom Belehrade, ktorý bol korunovačným a pohrebným miestom uhorských kráľov. Sandále, rukavice, pančuchy a iné časti korunovačného odevu sa nezachovali, pretože v revolučných rokoch 1848 až 1849 boli insígnie zo strachu pred ukradnutím zakopané.

SITA