V dobe bronzovej u nás obetovali sošky, nie živé zvieratá

BRATISLAVA 16. októbra (WEBNOVINY) – Ľudia v staršej dobe bronzovej na Slovensku prinášali ako obetu namiesto živých zvierat sošky zvierat zhotovené z hliny, ktorým oblamovali uši, rohy a končatiny, a to priamo vo svojich obydliach.


Zistil to tím archeológov pod vedením profesora Jozefa Bátoru z Univerzity Komenského v Bratislave.

Vedci odhalili, že v každom z obydlí zo staršej doby bronzovej (1700 – 1500 rokov pred n. l.) na starovekom sídlisku Rybník nad riekou Hron sa nachádzala minimálne jedna zvieracia plastika.

Za unikátnosť považujú, že obetné sošky boli priamo v obydliach, keďže doteraz sa na Slovensku a aj v strednej Európe našli podobné sošky iba mimo obydlí, v kultúrnych vrstvách.


Obetovalo sa odlamovaním

Nálezy svedčia o tom, že obetovanie oblámaním, respektíve rozlámaním sošiek sa robilo priamo v obydliach. Agentúru SITA o výsledkoch výskumu informovala vedúca Oddelenie vzťahov s verejnosťou Univerzity Komenského Andrea Földváryová.

Podľa archeológov je zaujímavosťou, že predmetom obety sú sošky a nie živé zvieratá.

„Všetky plastiky boli zrejme pri rituáli symbolického obetovania zámerne oblámané, respektíve rozlámané. Terénne pozorovania poukazujú na to, že sa to najčastejšie dialo priamo v obydlí miestneho šamana, kde sa v neveľkej vzdialenosti od seba našli viaceré k sebe sa hodiace časti plastík. Avšak zrejme sa rituály obety konali aj v obydliach bežných ľudí,“ hovorí Bátora.

Archeológovia našli miniatúry hlavne domácich zvierat (hovädzí dobytok, ošípané, ovce), ale aj divožijúcich zvierat (diviak). Jedna z plastík má na bokoch tela hustým ryhovaním zvýraznenú srsť. S najväčšou pravdepodobnosťou zobrazuje dlhosrstý dobytok východného typu.


Živé zvieratá boli cenným majetkom

Dôvodom obety bolo podľa výskumníkov úsilie a životná nutnosť rozmnožiť stádo domácich zvierat a zároveň pud sebazáchovy, ktorý bránil siahnuť na živé zvieratá, ktoré boli cenným majetkom. V prípade plastík divo žijúcich zvierat mohlo ísť o rituál spojený s prípravou na úspešný lov.

„Som rád, že na unikátnom objasnení života našich predkov sa podieľajú nielen naši archeológovia, ale aj študenti, ktorí majú jedinečnú príležitosť byť priamo v teréne pri zdroji poznania,“ uviedol rektor Univerzity Komenského Karol Mičieta.

Sídlisko v Rybníku malo strategickú polohu v tzv. Slovenskej bráne, malo strážnu a kontrolnú úlohu. Jeho obyvatelia mali sledovať pohyb skupín, ktoré prechádzali týmto územím za ložiskami farebných kovov. Tím archeológov Univerzity Komenského spolupracoval na výskume s Archeologickým ústavom SAV.