V dielach Victora Huga sa odrážajú francúzske humanistické tradície

Besançon/Bratislava 25. februára (TASR) – V nedeľu 26. februára uplynie 215 rokov od narodenia jedného z najvýznamnejších francúzskych spisovateľov Victora Huga.


Vrcholný predstaviteľ francúzskeho romantizmu ďaleko presiahol rámec každej literárnej školy. V jeho zložitých dielach sa odrážajú najkrajšie francúzske humanistické tradície, ako aj celý historický proces, ktorým francúzska spoločnosť prechádzala v 19. storočí.

Victor Hugo sa narodil 26. februára 1802 v meste Besançon vo Francúzsku ako syn generála Napoleonovej armády a matky presvedčenej katolíčky a prívrženkyne monarchie. Názory na politiku a dianie v spoločnosti boli vo vtedajšom Francúzsku nejednotné a aj v samotnej rodine Hugovcov dochádzalo denne k prudkým výmenám názorov. Budúci literárny velikán si už ako pätnásťročný získal úspech svojimi básňami. Zúčastňoval sa na rôznych autorských súťažiach a vždy úspešne. Do dvadsiatky vydal dve zbierky básní a dokonca si za ne vyslúžil kráľovskú penziu od Ľudovíta XVIII.

Medzníkom v umeleckom a ideovom vývine Victora Huga bol rok 1827, kedy sa hlavne divadelnou hrou Cromwell prihlásil k romantizmu. Práve dramatická tvorba sa mu zdala najvhodnejším literárnym druhom na šírenie pokrokových liberalistických ideí, ktoré našli výraz najmä v jeho dielach Le roi s'amuse (Kráľ sa zabáva, 1832), Lucrece Borgia (1833), Marie Tudor (1833), Angelo (1835) a najmä v autorovej najlepšej hre Ruy Blass (1838).

V románovej tvorbe majstrovského Huga je najzvučnejším titulom dielo Notre Dame de Paris (Chrám Matky Božej v Paríži, 1831). Román zožal obrovský úspech, okamžite ho prekladali do európskych jazykov. Úspech sa znásobil aj jeho filmovým spracovaním. Do Paríža začali prúdiť davy turistov, všetci chceli na vlastné oči vidieť miesta opisované v slávnom diele. K najznámejším literárnym počinom 19. storočia sa zaradil i Hugov román Les Misérables (Bedári, 1865). Autor sa pri písaní nechal inšpirovať viacerými skutočnými osobami a udalosťami a vytvoril tak rozsiahle dielo, v ktorom sa stretli prvky romantizmu s realizmom, sociálnym i psychologickým románom. Výnimočný román bol viackrát prenesený i na filmové plátno, veľkej obľube sa teší tiež ako rovnomenný muzikál, ktorý už vyše dvadsať rokov dobýja svetové divadelné scény. Z poetickej tvorby Victora Huga možno spomenúť zbierky Ódy a balady (1826), Tresty (1853), Piesne ulíc a lesov (1865) či Zvrchovaný súcit (1879).

V polovici 50. rokov 19. storočia sa spisovateľ viac venoval politike v intenciách liberálnej monarchie Ľudovíta Filipa. Po roku 1848 presedlal k republikánom a bol poslancom ústavodarného aj zákonodarného zhromaždenia vo Francúzsku. Po prevrate v roku 1851 ako jeden z najnekompromisnejších odporcov Napoleona III. odišiel do exilu do Belgicka, neskôr na britské ostrovy Jersey a Guernesey, kde sa v rokoch 1855-1870 venoval literárnej činnosti. Písal najmä politicko-satirickú poéziu, intímnu a prírodnú lyriku. Viaceré jeho filozofické básne, napísané v tomto období vyšli až na konci jeho života.

Po páde Napoleona a po osemnásťročnom exile sa vrátil do Francúzska a ako poslanec národného zhromaždenia a senátor stál od roku 1876 až do smrti na pozíciách liberálneho demokratizmu a humanizmu.

Victor Hugo zomrel 22. mája 1885 v Paríži vo Francúzsku. Dožil sa 83 rokov. Deň jeho smrti sa stal dňom francúzskeho národného smútku.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR