V detských domovoch je minimum sirôt, mimo rodiny žije asi 15.000 detí

Bratislava 1. novembra (TASR) – Len asi jedno až dve percentá detí v slovenských detských domovoch sú siroty. „Sú to aj väčšie súrodenecké skupiny a väčšina detí je rómskych,“ priblížil pre TASR predseda Spoločnosti priateľov detí z detských domovov Úsmev ako dar Jozef Mikloško.


Asi 15.000 detí na Slovensku podľa neho žije mimo svojej rodiny. Väčšina, približne 8500 z nich, je v náhradnej rodinnej starostlivosti, zväčša u príbuzných. Detské domovy, ktoré sa po zmene zákona nazývajú Centrá pre deti a rodiny (CDR), sa podľa údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) na základe súdneho rozhodnutia starajú o viac ako 4900 detí. „V súčasnosti na Slovensku pôsobí 107 CDR, z toho 68 štátnych a 39 neštátnych,“ priblížila Mária Hrehová z ÚPSVaR. Vekový priemer detí v CDR je podľa Mikloška osem až desať rokov. Asi do 1000 ďalších detí je umiestnených v reedukačných centrách, teda v polepšovniach.

„Existujú tri formy náhradného rodičovstva,“ priblížil Mikloško. Pri pestúnskej starostlivosti má pestún dieťa na výchovu u seba doma, prípadne aj s jeho súrodencami, no rodičia nestratia svoje práva a starostlivosť smeruje k tomu, aby sa dieťa vrátilo do pôvodnej rodiny. Najrozšírenejšia je podľa Mikloška náhradná osobná starostlivosť, do ktorej si zoberú deti ich príbuzní ako starí rodičia, strýkovia, tety či súrodenci. „Najznámejšie je osvojenie alebo pôvodne adopcia. Je to najtesnejšia forma, pri ktorej dieťa stratí kontakt s pôvodnými rodičmi a stane sa plnohodnotným členom novej rodiny,“ vysvetľuje Mikloško.

Náhradného rodičovstva je podľa neho celkovo na Slovensku čoraz menej. Stúpajú iba počty náhradnej starostlivosti príbuznými, pestúnstvo aj osvojenie dlhodobo klesajú. „Obchodnícky by sa dalo povedať, že pri náhradnom rodičovstve sa nestretávajú ponuka a dopyt. Dopyt je po malých, väčšinou nerómskych, zdravých deťoch bez súrodencov. A v detských domovoch väčšinou žijú staršie a rómske deti a súrodenecké skupiny,“ konštatuje.

Asi dve tretiny detí v domovoch podľa Mikloška tiež majú špecifické potreby. „Väčšina potenciálnych náhradných rodičov má okrem pomoci dieťaťu aj úplne legitímny motív, že chcú adoptovať dieťa, pretože nemôžu mať vlastné. A títo ľudia prirodzene chcú tie najmenšie deti a tiež, aby boli zdravé a biele,“ hovorí. Doplnil, že kedysi potenciálni rodičia na dieťa čakali zhruba pol roka až rok, v súčasnosti sa však lehota predĺžila aj na tri až štyri roky. „Samozrejme, to závisí od toho, aké dieťa chcete,“ povedal predseda spoločnosti Úsmev ako dar.

Okrem toho, že malé deti majú väčšiu šancu ísť k svojim príbuzným alebo byť osvojené, pripisuje vyšší vekový priemer detí v zariadeniach CDR aj tomu, že sa celkovo rodí menej detí.



Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR