V ČSSR po prvý raz transplantovali srdce v Bratislave v roku 1968

Bratislava 9. októbra (TASR) - Prvú transplantáciu srdca v strednej Európe uskutočnil lekársky tím pod vedením MUDr. Karola Šišku a MUDr. Ladislava Kuželu na II. chirurgickej klinike Lekárskej fakulty Univerzity Komenského (LF UK) v Bratislave na Partizánskej ulici. Bola to aj 24. transplantácia srdca na svete.


Dejiskom prelomovej udalosti v bývalej Československej socialistickej republike (ČSSR) bola Bratislava, hoci o toto prvenstvo sa vtedy usilovali odborníci v Brne i Prahe. Lekársky tím uskutočnil operáciu 9. júla 1968.

Transplantácii s mimotelovým obehom krvi predchádzala experimentálna a klinická príprava. Darcom srdca bol 46-ročný muž, ktorý utrpel smrteľné poranenie mozgu pri páde z balkóna a príjemcom 54-ročná žena. Operácia trvala viac než päť hodín. Na jej výsledok čakala na chodbách neďaleko operačnej sály skupina zvedavých novinárov. O 15.00 hodine im oznámili, že pacientka s novým srdcom žije! Ešte 9. júla 1968 večer sa však rýchlo rozšírila smutná správa - transplantované srdce zlyhalo. Pacientka zomrela po piatich hodinách ešte v operačnej sále na následky iných ochorení.

Prvú úspešnú transplantáciu srdca v bývalom Československu vykonal chirurg Pavel Firt 31. januára 1984 v pražskom Inštitúte klinickej a experimentálnej medicíny (IKEM). Príjemca žil s druhým srdcom 13 rokov a zomrel v roku 1997 na zlyhanie obličiek v dôsledku dlhodobého farmakologického zaťaženia organizmu.

V histórii samostatnej Slovenskej republiky (SR) vykonal prvú úspešnú transplantáciu srdca kolektív lekárov a sestier pod vedením kardiochirurga MUDr. Viliama Fischera v bratislavskom Národnom ústave srdcových a cievnych chorôb (NÚSCH) 21. marca 1998.

K úspechu transplantácií srdca prispel objav lieku brániaceho odvrhnutiu transplantátu - cyklosporín.

V súčasnosti prežije 90 percent pacientov minimálne rok s novým srdcom a 60 percent pacientov sa dožíva viac ako desať rokov. Priemerný čas prežitia je 11 rokov.

Nádejou v liečbe ochorení srdca sa ukazujú byť kmeňové bunky. Z nich by sa mohol dať "vypestovať" tento prepotrebný orgán. Takéto experimenty sa skúšajú v laboratóriách.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR