V činnosti samospráv zistilo MK SR prehrešky voči štátnemu jazyku

Bratislava 11. apríla (TASR) – Väčšina zistení Ministerstva kultúry (MK) SR o porušení zákona o štátnom jazyku sa týkala činnosti obecných samospráv pri zverejňovaní informácií, vybavovaní úradnej agendy, ale aj pri označovaní ulíc či organizovaní kultúrno-spoločenských akcií. Rezort o tom informuje prostredníctvom štvrtej Správy o stave používania štátneho jazyka na území SR. V správe, ktorú v stredu schválila vláda, zároveň konštatuje, že kontrolované subjekty väčšinu uvedených porušení odstránili v stanovenom termíne.


Ministerstvo kultúry, ako hlavný ústredný orgán štátnej správy (ÚOŠS) v oblasti starostlivosti o štátny jazyk, predkladá vláde predmetnú správu v dvojročných intervaloch od roku 2012. Zistenia, ktoré prináša aktuálny dokument, vychádzajú z obdobia od 1. októbra 2015 do 30. septembra 2017. "Okrem poukázania na prehrešky, prináša správa aj odporúčania pre zlepšenie súčasného stavu v oblasti používania štátneho jazyka," dodala predkladateľka správy, ministerka kultúry SR Ľubica Laššáková (Smer-SD).

Rezort okrem zistení vychádzajúcich z kontrolnej činnosti zaevidoval v sledovanom období i 71 opodstatnených podnetov od občanov, týkajúcich sa porušenia zákona o štátnom jazyku v rozličných oblastiach verejného styku. Veľká časť z nich sa týkala umiestňovania nápisov na rôznych reklamných plochách alebo budovách v iných jazykoch bez zabezpečenia verzie v štátnom jazyku, alebo bol slovenský text na dvojjazyčnom ozname zverejnený menším písmom či v nesprávnom poradí oproti textu v inom jazyku. "Inými jazykmi boli najčastejšie maďarský a anglický jazyk, ale vyskytli sa aj nápisy v poľskom, nemeckom, arabskom či čínskom jazyku," spresnili autori správy.

Dokument takisto bilancuje podnety a zistenia, ku ktorým v sledovanom období dospeli iné dozorné orgány kontrolujúce používanie štátneho jazyka, napríklad v rámci informácií pre spotrebiteľa či pri označovaní potravín alebo informácií na liekoch či kozmetických výrobkoch. V tejto súvislosti napríklad informujú, že Štátna veterinárna a potravinová správa (ŠVPS) SR, ktorá kontroluje označovanie potravín údajmi v štátnom jazyku, vykonala v sledovanom období v tejto oblasti 1880 úradných kontrol, pričom zistila 5144 nedostatkov, čo predstavuje oproti minulému obdobiu nárast o takmer 15 percent. "Nedostatky sa týkali nedostatočného, nečitateľného či nesprávneho označenia potravín, klamlivého označenia alebo ponúkania na predaj klamlivým spôsobom," uviedli v správe.

Slovenská obchodná inšpekcia (SOI), ktorá je dozorným orgánom v rámci používania štátneho jazyka v písomných informáciách pre spotrebiteľa, zasa prijala od októbra 2015 do konca septembra 2017 celkovo 203 podnetov od občanov týkajúcich sa nedodržania povinnosti uvádzať informácie v štátnom jazyku. V tomto prípade ide o viac ako stopercentný nárast podnetov oproti minulému obdobiu sledovanému v tretej správe.

Analytický materiál sa venuje tiež kvalite slovenčiny v médiách. V prílohe konkretizuje celkovo 53 podnetov od občanov, ktoré doručili Rade pre vysielanie a retransmisiu (RVR) a týkajú sa jazykovej kultúry, nespisovných výrazov či neprístupnosti programu v štátnom jazyku. Správa zmieňuje i fakt, že v sledovanom období uložila RVR šesť sankcií za porušenie zákona o štátnom jazyku.

V piatich prípadoch išlo o toho istého televízneho vysielateľa, ktorý opakovane nedodržal povinnosť zabezpečiť slovenskú jazykovú verziu (slovenský dabing alebo slovenské titulky) pri pôvodných cudzojazyčných programoch. Odvysielal ich s českým dabingom. Autori štúdie pripomínajú, že pôvodné cudzojazyčné programy, ak nejde o české autorské audiovizuálne diela, možno s českým dabingom odvysielať len vtedy, ak boli v SR uvedené s českým dabingom pred 1. januárom 2008, pred nadobudnutím účinnosti audiovizuálneho zákona. Súkromný vysielateľ za tieto porušenia zákona zaplatil pokutu v celkovej výške 9000 eur.

V šiestom prípade bola uložená nepeňažná sankcia (upozornenie na porušenie zákona) ďalšiemu súkromnému vysielateľovi, ktorý odvysielal časť programu v jazyku národnostnej menšiny bez titulkov v štátnom jazyku, respektíve bez bezprostredného odvysielania programu v štátnom jazyku.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR