V Čiernej Hore referendum o nezávislosti bez jasného favorita

BRATISLAVA 19. mája (WN/SITA) - Čiernohorci budú v nedeľu v referende o nezávislosti rozhodovať o ďalšom smerovaní ich republiky. Asi 485 tisíc oprávnených voličov bude odpovedať na otázku: "Prajete si, aby Čierna Hora bola nezávislým štátom s úplnou medzinárodnoprávnou subjektivitou?" Ak viac ako 55 percent zúčastnených voličov odpovie "áno", na mape Európy vznikne ďalší štát.

O svojom víťazstve sú presvedčené oba tábory, žiadny však nie je jasným favoritom. Prieskumy verejnej mienky tesne favorizujú zástancov nezávislosti, no ich náskok je v hraniciach 3 až 5-percentnej odchýlky. Srbské stávkové kancelárie zasa dávajú rovnaké šance obom táborom, alebo mierne favorizujú unionistov.

Vo štvrtok o polnoci sa začalo predvolebné ticho, ktoré potrvá až do uzavretia referendových miestností v nedeľu o 21:00. Už okolo 22:00 by mali byť známe prvé odhady. Agentúry, ktoré ich uskutočnia, však upozornili, že ak výsledky budú príliš tesné, medzi 54,5 a 55,5 v prospech nezávislosti, odložia ich zverejnenie. Ako dodali, vzhľadom na možnú štatistickú chybu by v takomto prípade bolo nezodpovedné odhady zverejniť. Agentúry tiež vyzvali úrady, aby zvážili zákaz zhromažďovania občanov pred zverejnením konečných výsledkov, aby sa predišlo eventuálnym zrážkam medzi stúpencami nezávislosti a spoločného štátu.

Plebiscit totiž hlboko rozdelil čiernohorskú spoločnosť. Na čele tábora suverenistov je premiér Milo Djukanovič a jeho Demokratická strana socialistov (DPS). Počas kampane politici vládneho tábora zdôrazňovali, že Čierna Hora ako nezávislý štát má lepšie predpoklady na priaznivý ekonomický a spoločenský vývoj. Ich dôležitým argumentom je, že Podgorica sa samostatne môže stať členom Európskej únie skôr. Srbsko má totiž integračné ťažkosti pre neschopnosť vydať bývalého šéfa bosnianskosrbskej armády Ratka Mladiča haagskemu tribunálu pre vojnové zločiny. Na mítingoch suverenisti zdôrazňovali aj dlhú tradíciu modernej čiernohorskej štátnosti, ktorá siaha ešte do 19. storočia. Podgorica sa po prvej svetovej vojne dobrovoľne vzdala svojho štátu, aby mohla vstúpiť do štátneho útvaru južných Slovanov. "Je na nás, aby sme obnovili čiernohorskú štátnosť," opakoval Djukanovič na mítingoch. Zástancovia samostatnej Čiernej Hory tiež obviňovali politických odporcov, že sa snažia o zachovanie nerovnoprávneho štátneho zväzku, na ktorý ich republika už v minulosti doplatila.

Unionisti naopak tvrdia, že DPS šíri v republike protisrbskú hystériu a plebiscit podporuje zo zištných dôvodov. "Ak bude referendum úspešné, z tejto krajiny sa stane súkromná spoločnosť Mila Djukanoviča s menom Čierna Hora," tvrdia narážajúc na údajné podozrivé obchodné kontakty premiéra. Podľa šéfa opozície Predraga Bulatoviča je pre republiku s 620 tisíc obyvateľmi a nedostatočne rozvinutým priemyslom nevýhodné vystupovať zo spoločného štátu.

Jednou z dôležitých tém predvolebnej kampane bolo aj údajné zasahovanie Srbska do referendovej kampane. Premiér Djukanovič dokonca obvinil Belehrad, že sa k Čiernej Hore správa podobne, ako sa správal voči Bosne a Chorvátsku v čase krvavého rozpadu Juhoslávie. Aj riaditeľ podgorického Centra pre demokratickú transformáciu (CDT) Marko Čanovič pre agentúru SITA vyjadril názor, že Srbsko celkom nedodržalo svoj sľub o nezasahovaní do kampane. "Už vyjadrenia srbského premiéra Vojislava Koštunicu v prospech zachovania spoločného štátu naznačujú, že Srbsko nebolo celkom neutrálne," zdôraznil.

Referendová kampaň bola mimoriadne agresívna, odohralo sa počas nej viacero incidentov, avšak podľa zahraničných a domácich pozorovateľov spĺňa potrebné kritériá na to, aby bol plebiscit platný. Pokiaľ ide o obavy z prepuknutia násilia väčších rozmerov po referende, tieto sa tiež zdajú byť prehnané. Oba tábory totiž vyhlásili, že budú výsledky rešpektovať, čo opakovane potvrdil aj vyslanec EÚ pre referendum Miroslav Lajčák. Zaujímavé je, že v čiernohorskom referendovom procese významnú rolu zohral aj ďalší slovenský diplomat, František Lipka, ktorý je predsedom referendovej komisie. Plebiscit bude monitorovať 3300 pozorovateľov a očakáva sa rekordná, okolo 85-percentná účasť občanov.

FOTO:SITA/AP