V Česku majú dlhopisovú aféru, škody stáli štát miliardy

Praha 19. mája (TASR) - Vydávanie štátnych dlhopisov v cudzej mene v minulých rokoch sprevádzali hazardné operácie, ktoré českému štátu spôsobili a ešte môžu spôsobiť miliardové škody. Potvrdzujú to rozbory odborníkov aj doteraz neuverejnený audit českého ministerstva financií. Informoval o tom internetový portál ihned.cz.


Vysokí úradníci ministerstva financií uzavreli v rokoch 2004 až 2005 a v roku 2009 obchody, ktoré mali štát ochrániť pred stratami spôsobenými nepriaznivým vývojom kurzu alebo úrokov. V mnohých prípadoch však tieto zložité derivátové operácie, ktoré sú typické pre privátnych špekulantov a vo verejných financiách nemajú podľa odborníkov aj záverov interného auditu z minulého roka čo robiť, naopak, štát vystavili väčšiemu riziku a stratám.

Zabezpečovanie sa proti kurzovým zmenám je pri emitovaní dlhopisov v cudzích menách úplne bežné a praktizujú ho aj iné vlády. Používajú na to však štandardné, a teda transparentne oceniteľné nástroje, zatiaľ čo českí úradníci využívali vysoko špekulatívne operácie typické pre hedžové fondy usilujúce o veľký výnos. V prípade verejných financií ide o neospravedlniteľné riziko. Navyše, podmienky niektorých transakcií boli od začiatku vychýlené v prospech bánk.

Vydávanie a takzvané zabezpečovanie dlhopisov v cudzích menách sa začalo za ministra financií Bohuslava Sobotku z ČSSD, dnešného premiéra. Jedným z najspornejších nástrojov za jeho éry bol v roku 2005 takzvaný range accrual swap, uzavretý medzi ministerstvom financií a Deutsche Bank.

Už pri podpise zmluvy bolo možné vypočítať, že len uzavretím transakcie protistrana hneď na začiatku získala na úkor ministerstva okolo 3 miliárd Kč (111 miliónov eur).

"Transakcia je špekulatívnou stávkou na pohyb úrokových sadzieb, pričom v skutočnosti zvyšuje úrokové a menové riziko podstupované ministerstvom financií," usúdili už vlani audítori v správe, ktorú majú k dispozícii české Hospodárske noviny (HN). Podľa nich nemá ministerský odbor kapacitu vypočítať si trhovú cenu takéhoto zložitého nástroja, a tým pádom sa spolieha na ocenenie protistrany. Tá má však presne opačný záujem než štát.

Ďalšie sporné transakcie prebehli v čase finančnej krízy okolo roku 2009, keď ministerstvu šéfoval Eduard Janota, expert, bez ktorého si zostavenie rozpočtu vtedajší ministri nevedeli predstaviť.

Vtedy ministerstvo údajne v súvislosti s finančnou krízou zmenilo podmienky už existujúcich kontraktov, ktoré sa často ukázali byť ešte nevýhodnejšie. V tomto roku bol uzavretý tiež obchod, keď dalo ministerstvo protistrane nepochopiteľne zadarmo právo zvoliť si za dva roky fixný alebo plávajúci úrok. Vzhľadom k poklesu úrokových sadzieb si Morgan Stanley logicky v roku 2011 zvolilo fixnú sadzbu vo výške 3,2 %. Tú bude ministerstvo navyše vyplácať až do roku 2036.

"Principiálne by sa takto komplikované produkty nekvalifikovanými ľuďmi a navyše bez kontrolných mechanizmov nemali robiť," hovorí odborník na obchodovanie s derivátmi s dlhoročnými skúsenosťami z londýnskej City aj Wall Streetu, ktorý si neželal byť menovaný.

České Hospodárske noviny na citlivej téme pracujú už mesiac. Väčšina ľudí oboznámených s týmito obchodmi sa však zdráha o nich hovoriť. Po tom, čo HN o 9.48 SELČ zaslali otázky českému ministrovi financií Andrejovi Babišovi, jeho úrad už o 10.25 SELČ vydal tlačovú správu, že podáva trestné oznámenie.

V skutočnosti však Babiš taký aktívny nebol. To, že obchody neboli v poriadku, vie najmenej rok, ale doteraz s tým nič nerobil. To Babiš popiera s tým, že audit bol definitívne uzavretý až teraz.

Ním menovaní audítori, ktorí medzi novembrom 2011 a februárom 2015 na ministerstve hodnotili jednotlivé transakcie, však už vtedy navrhovali podať trestné oznámenie na konkrétne osoby. Kritickí boli tiež voči nastaveniu procesov na ministerstve, keď ľudia, ktorí obchody uzatvárali, vykonávali aj kontrolovali, spadali pod jeden odbor a jedného námestníka. Predbežné závery vnútorného auditu majú HN k dispozícii.

Audítori v ňom už v marci 2015 odporučili podať trestné oznámenie pre konkrétne obchody, vrátane spomínaného range accral swapu a opcie z roku 2009.

(1 EUR = 27,023 CZK)

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR