![]() |
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
![]() |
||||||
Utorok 4.3.2025
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
![]() |
||||||
Meniny má Kazimír
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
![]() |
![]() ![]() ![]() |
![]() |
![]() |
![]() |
|
12. mája 2013
V Bulharsku sa konajú ostro sledované voľby
Bulhari si v nedeľu v ostro sledovaných predčasných parlamentných voľbách zvolia nových poslancov. Voľby by mali ukončiť politickú krízu v najchudobnejšej krajine Európskej únie. Podľa ...
Zdieľať

Voľby by mali ukončiť politickú krízu v najchudobnejšej krajine Európskej únie. Podľa posledných prieskumov však v novom zákonodarnom zbore bude sedieť množstvo menších strán, čo skomplikuje vytvorenie novej vlády.
Kabinet premiéra Bojka Borisova sa rozpadol ešte 20. februára po vlne masových demonštrácií proti korupcii a zlej ekonomickej situácii.
Protesty boli poznačené aj viacerými prípadmi samoupaľovania Bulharov, ktorí chceli týmito zúfalými činmi upozorniť na neutešenú situáciu v krajine.
Podľa posledných prieskumov verejnej mienky by mala voľby vyhrať Borisovova konzervatívna strana Občania za európsky rozvoj Bulharska (GERB). Predpovedajú jej zisk 23 až 26 percent, to však s určitosťou nebude stačiť na vytvorenie parlamentnej väčšiny. V roku 2009 jej pritom dalo hlas až 39,7 percenta voličov. Ešte horšie je na tom opozičná socialistická Koalícia za Bulharsko (KB) združujúca centristické a ľavicové strany. Prieskumy jej pripisujú približne 17-percentný zisk, čím by zopakovala výsledok z volieb spred štyroch rokov.
Do parlamentu by sa však malo dostať aj množstvo menších strán. Tie na zastúpenie v zákonodarnom zbore potrebujú získať aspoň štyri percentá zo všetkých odovzdaných hlasov. Práve prílišná fragmentácia parlamentu môže byť problémom pri snahách o zostavenie novej vlády a ukončení politickej krízy v Bulharsku. V budúcom parlamente by mala mať opäť zástupcov ultranacionalistická strana Útok (Ataka) spoločne s liberálnym Hnutím za práva a slobody (DPS) zastupujúcou tureckú menšinu ako aj hnutím Bulharsko pre občanov pod vedením bývalej eurokomisárky Megleny Kunevovej.
Bulharskom v januári a februári otriasali mohutné demonštrácie, ktoré neskôr prerástli do občianskych nepokojov namierených proti celkovej situácii v najchudobnejšej krajine EÚ. Výsledkom bola rezignácia vlády a stanovenie májového termínu predčasných volieb. Ich cieľom je ukončiť politickú krízu, ktorá oslabila ekonomickú stabilitu krajiny. Stalo sa tak päť mesiacov pred pôvodným, riadnym termínom volieb.