|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Nedeľa 22.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Adela
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
12. mája 2013
V Bulharsku sa konajú ostro sledované voľby
Bulhari si v nedeľu v ostro sledovaných predčasných parlamentných voľbách zvolia nových poslancov. Voľby by mali ukončiť politickú krízu v najchudobnejšej krajine Európskej únie. Podľa ...
Zdieľať
SOFIA 12. mája (WEBNOVINY) - Bulhari si v nedeľu v ostro sledovaných predčasných parlamentných voľbách zvolia nových poslancov.
Voľby by mali ukončiť politickú krízu v najchudobnejšej krajine Európskej únie. Podľa posledných prieskumov však v novom zákonodarnom zbore bude sedieť množstvo menších strán, čo skomplikuje vytvorenie novej vlády.
Kabinet premiéra Bojka Borisova sa rozpadol ešte 20. februára po vlne masových demonštrácií proti korupcii a zlej ekonomickej situácii.
Protesty boli poznačené aj viacerými prípadmi samoupaľovania Bulharov, ktorí chceli týmito zúfalými činmi upozorniť na neutešenú situáciu v krajine.
Podľa posledných prieskumov verejnej mienky by mala voľby vyhrať Borisovova konzervatívna strana Občania za európsky rozvoj Bulharska (GERB). Predpovedajú jej zisk 23 až 26 percent, to však s určitosťou nebude stačiť na vytvorenie parlamentnej väčšiny. V roku 2009 jej pritom dalo hlas až 39,7 percenta voličov. Ešte horšie je na tom opozičná socialistická Koalícia za Bulharsko (KB) združujúca centristické a ľavicové strany. Prieskumy jej pripisujú približne 17-percentný zisk, čím by zopakovala výsledok z volieb spred štyroch rokov.
Do parlamentu by sa však malo dostať aj množstvo menších strán. Tie na zastúpenie v zákonodarnom zbore potrebujú získať aspoň štyri percentá zo všetkých odovzdaných hlasov. Práve prílišná fragmentácia parlamentu môže byť problémom pri snahách o zostavenie novej vlády a ukončení politickej krízy v Bulharsku. V budúcom parlamente by mala mať opäť zástupcov ultranacionalistická strana Útok (Ataka) spoločne s liberálnym Hnutím za práva a slobody (DPS) zastupujúcou tureckú menšinu ako aj hnutím Bulharsko pre občanov pod vedením bývalej eurokomisárky Megleny Kunevovej.
Bulharskom v januári a februári otriasali mohutné demonštrácie, ktoré neskôr prerástli do občianskych nepokojov namierených proti celkovej situácii v najchudobnejšej krajine EÚ. Výsledkom bola rezignácia vlády a stanovenie májového termínu predčasných volieb. Ich cieľom je ukončiť politickú krízu, ktorá oslabila ekonomickú stabilitu krajiny. Stalo sa tak päť mesiacov pred pôvodným, riadnym termínom volieb.
Voľby by mali ukončiť politickú krízu v najchudobnejšej krajine Európskej únie. Podľa posledných prieskumov však v novom zákonodarnom zbore bude sedieť množstvo menších strán, čo skomplikuje vytvorenie novej vlády.
Kabinet premiéra Bojka Borisova sa rozpadol ešte 20. februára po vlne masových demonštrácií proti korupcii a zlej ekonomickej situácii.
Protesty boli poznačené aj viacerými prípadmi samoupaľovania Bulharov, ktorí chceli týmito zúfalými činmi upozorniť na neutešenú situáciu v krajine.
Podľa posledných prieskumov verejnej mienky by mala voľby vyhrať Borisovova konzervatívna strana Občania za európsky rozvoj Bulharska (GERB). Predpovedajú jej zisk 23 až 26 percent, to však s určitosťou nebude stačiť na vytvorenie parlamentnej väčšiny. V roku 2009 jej pritom dalo hlas až 39,7 percenta voličov. Ešte horšie je na tom opozičná socialistická Koalícia za Bulharsko (KB) združujúca centristické a ľavicové strany. Prieskumy jej pripisujú približne 17-percentný zisk, čím by zopakovala výsledok z volieb spred štyroch rokov.
Do parlamentu by sa však malo dostať aj množstvo menších strán. Tie na zastúpenie v zákonodarnom zbore potrebujú získať aspoň štyri percentá zo všetkých odovzdaných hlasov. Práve prílišná fragmentácia parlamentu môže byť problémom pri snahách o zostavenie novej vlády a ukončení politickej krízy v Bulharsku. V budúcom parlamente by mala mať opäť zástupcov ultranacionalistická strana Útok (Ataka) spoločne s liberálnym Hnutím za práva a slobody (DPS) zastupujúcou tureckú menšinu ako aj hnutím Bulharsko pre občanov pod vedením bývalej eurokomisárky Megleny Kunevovej.
Bulharskom v januári a februári otriasali mohutné demonštrácie, ktoré neskôr prerástli do občianskych nepokojov namierených proti celkovej situácii v najchudobnejšej krajine EÚ. Výsledkom bola rezignácia vlády a stanovenie májového termínu predčasných volieb. Ich cieľom je ukončiť politickú krízu, ktorá oslabila ekonomickú stabilitu krajiny. Stalo sa tak päť mesiacov pred pôvodným, riadnym termínom volieb.