V budúcnosti budú dôchodky z prvého piliera nižšie, tvrdia odborníci

Bratislava 9. februára (TASR) - Stabilizácia prvého piliera, či ukončenie neustálych zmien v druhom dôchodkovom pilieri. To sú podľa odborníkov riešenia, ktoré by na Slovensku mohli prispieť k zlepšeniu situácie dôchodkového systému. Ako sa totiž zhodli v rámci dnešnej diskusie Inštitútu sporenia a investovania (ISI), v budúcnosti budú dôchodky z prvého piliera nižšie ako v súčasnosti.


Podľa analytika ISI Jána Šeba v najbližších 20 rokoch Slovensko čakajú dve demografické vlny, ktorým bude čeliť. "Prvú pocítime o sedem rokov, zhruba okolo roku 2022. Do dôchodku nastúpi tá najsilnejšia generácia. Má za sebou relatívne veľkú skupinu detí, ktorá veľmi dobre prispieva do systému. Ale tretia generácia začína chýbať a túto vlnu pocítime ako prvú. Tá nami zatrasie," povedal Šebo.

Na Slovensku sa síce podľa neho postavil viacpilierový systém, ale neustále sa v tomto systéme robili zmeny. "Dnešné nastavenie parametrov druhého piliera je najlepšie, aké sme kedy mali. Je hodné zafixovania, aby sme sa stále nevracali v kruhu, keď nás čaká práca na iných schémach. Máme však problém, že máme nevhodné rozloženie úspor. Po prvé ľudia si nevedia sporiť. Po druhé, ak si aj vedia sporiť, zámerne racionálne ignorujú systém," uviedol Šebo s tým, že doplnkové schémy sporenia pokrývajú malú časť obyvateľstva. "Počas najbližších 10 rokov nás čaká veľa roboty. Treba stabilizovať prvý dôchodkový pilier. Najrozumnejšie riešenie sa nám zdá byť zavedenie automatického vyrovnávacieho mechanizmu, ktorý automaticky upravuje príjmovú aj výdavkovú stranu na základe objektívne daných skutočností," priblížil Šebo.

Druhé riešenie vidí v stabilizácii druhého piliera. "Keď sa bude neustále meniť, nebudeme môcť ľudí učiť ako si sporiť. Až potom sa môžu začať skvalitňovať doplnkové schémy," dodal Šebo.

Člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) Ľudovít Ódor upozornil, že Slovensko má v súčasnosti v rámci Európskej únie najmladšiu skladbu obyvateľstva. "Zhruba päť aktívnych ľudí robí na jedného seniora. V roku 2060 budeme na prvom mieste, ale od konca. To znamená, že 1,5 človeka bude robiť na jedného, teda, ako keby sme stratili 3,5 človeka, ktorí by vedeli zabezpečiť adekvátny dôchodkový príjem. Bude to len horšie," tvrdí Ódor.

Podľa neho je potrebné "pozrieť sa na všetky systémy, ktoré zabezpečujú príjem pre seniorov". "V prvom pilieri musíme nastaviť takú kombináciu, najlepšie cez isté automatické mechanizmy, aby sme systém stabilizovali," uviedol Ódor s tým, že zase druhý pilier možno vnímať aj ako diverzifikačný nástroj. Navyše by si podľa neho druhý pilier zaslúžil aj ústavnú ochranu. "Som veľkým zástancom toho, aby základné mantinely, ktoré definujú udržateľnosť dôchodkového systému, boli ukotvené napríklad v ústavnom zákone," doplnil Ódor.

Aj podľa riaditeľa Inštitútu finančnej politiky (IFP) pri rezorte financií Martina Filka sú výdavky na dôchodky jedny z najnižších v únii. Hrozí však, že sa to zmení. "Dnes máme všeobecne výdavky, ktoré sú citlivé na starnutie, jedny z najnižších v Európskej únii. Ukazuje sa, že v horizonte najbližších 50 rokov budú nakoniec jedny z najvyšších. V rizikovom scenári dokonca podľa odhadu nás a Európskej komisie úplne najvyššie v EÚ," podotkol Filko.

Aj z toho dôvodu by si mali podľa odborníkov ľudia uvedomiť, že ich dôchodky budú v budúcnosti nižšie ako v súčasnosti. "Potrebujeme ľudí informovať, čo ich čaká. Treba väčšiu časť svojich príjmov používať na sporenie a rozumne," skonštatoval analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz Radovan Ďurana. Ak sa podľa neho nebudú prijímať opatrenia, deficit prvého piliera bude konzumovať prostriedky z verejných rozpočtov. "Ak budeme mať štedrý, a máme štedrejší prvý dôchodkový pilier, ako je v Českej republike, tak v rozpočte budú chýbať peniaze zase na zdravotníctvo, alebo na iné oblasti," dodal Ďurana. Podľa neho by tak mal byť kladený aj väčší dôraz na dodatočné schémy sporenia.

Podľa ekonóma Michala Nalevanka by mali ľudia zvážiť aj to, či budú investovať do garantovaných fondov v druhom pilieri. "V dlhopisoch si sporia ľudia, ktorí majú 20, 30, 40 rokov. Dlhopisy sú tým najhorším finančným nástrojom, aký si zvoliť na horizont rokov, ktorý sa počíta na desaťročia. Ak nejakým spôsobom bez mimoriadnych finančných alebo iných ekonomických nákladov možno už dnes prispieť k zvýšeniu udržateľnosti dôchodkového systému, tak vyžeňte mladých ľudí z dlhopisových garantovaných fondov," odkázal politikom Nalevanko.


Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR