|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Pondelok 23.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Nadežda
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
30. októbra 2009
V Bruseli vznikla dohoda o boji oproti klimatickým zmenám
Európska únia sa dohodla na tom, koľko finančných prostriedkov venuje na ochranu podnebia a dopady globálneho otepľovania. Tento plán bude presadzovať prostredníctvom summitu OSN v Kodani. Plán však nie ...
Zdieľať
BRUSEL 30. októbra (WEBNOVINY) - Európska únia sa dohodla na tom, koľko finančných prostriedkov venuje na ochranu podnebia a dopady globálneho otepľovania. Tento plán bude presadzovať prostredníctvom summitu OSN v Kodani. Plán však nie je konkrétny a nemá formu záväzku. Únia by mala čo najrýchlejšie poskytnúť rozvojovým krajinám päť až sedem miliárd eur. Táto čiastka im má pomôcť znížiť emisie skleníkových plynov, ktoré prispievajú k otepľovaniu planéty. Do roku 2020 potom únia venuje rozvojovým krajinám príspevok vo výške ďalších 22 až 50 miliárd eur.
Európska komisia predpokladá, že vyspelé štáty budú musieť po roku 2020 chudobným krajinám prispievať na ekológiu 100 miliárd eur ročne. Štátnici sa na summite dohodli, že únia by mala platiť polovicu z tejto sumy, čiže 50 miliárd eur. Z toho jedna polovica by mala pochádzať z verejných rozpočtov a druhú polovicu čiastky vo forme daní doplatia firmy.
V záverečnom uznesení summitu sa však zdôrazňuje, že to nie je záväzok, ale zámer. Únia sa zatiaľ nedohodla, ako toto ekologické bremeno rozdelí medzi jednotlivé štáty a návrh by mala rozpracovať expertná skupina.
Komisia a predsedajúce Švédsko pôvodne presadzovali, aby sa príspevky iných štátov odvodzovali z výšky HDP, to znamená podľa výkonu ekonomiky. Skupina 8 nových členský štátov pod vedením Poľska navrhla, aby sa pri výpočte vzali do úvahy aj iné kritéria, napríklad príjmy domácností. V takom prípade by nové členské krajiny s nižšou úrovňou ekonomiky platili výraznejšie menší podiel klimatických nákladov.
Kodanský summit by mal rozhodnúť o globálnom znižovaní emisií skleníkových plynov, predovšetkým oxidu uhličitého. Rozvojové krajiny vzniesli námietku, aby im vyspelé krajiny s nákladmi na ekologickú politiku pomohli. V opačnom prípade sa k dohode, ktorá má nahradiť končiaci Kjótsky protokol, nepripoja.
Európska únia už v minulosti predstavila svoj ekologický balík s názvom "trikrát dvadsať". Balík má výrazne zmierniť dopady klimatických zmien. Podľa neho by mala únia do roku 2020 znížiť emisie skleníkových plynov o dvadsať percent oproti úrovni v roku 1990. V rovnakom období by sa mal v Európe zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov energie o pätinu a o pätinu by sa mala znížiť spotreba zvýšením účinnosti spotrebičov. Pokiaľ sa ale do klimatického plánu nezapoja Spojené štáty, Rusko, Čína a rozvojové krajiny, nebudú európske opatrenia účinné.
SITA/AFP
Európska komisia predpokladá, že vyspelé štáty budú musieť po roku 2020 chudobným krajinám prispievať na ekológiu 100 miliárd eur ročne. Štátnici sa na summite dohodli, že únia by mala platiť polovicu z tejto sumy, čiže 50 miliárd eur. Z toho jedna polovica by mala pochádzať z verejných rozpočtov a druhú polovicu čiastky vo forme daní doplatia firmy.
V záverečnom uznesení summitu sa však zdôrazňuje, že to nie je záväzok, ale zámer. Únia sa zatiaľ nedohodla, ako toto ekologické bremeno rozdelí medzi jednotlivé štáty a návrh by mala rozpracovať expertná skupina.
Komisia a predsedajúce Švédsko pôvodne presadzovali, aby sa príspevky iných štátov odvodzovali z výšky HDP, to znamená podľa výkonu ekonomiky. Skupina 8 nových členský štátov pod vedením Poľska navrhla, aby sa pri výpočte vzali do úvahy aj iné kritéria, napríklad príjmy domácností. V takom prípade by nové členské krajiny s nižšou úrovňou ekonomiky platili výraznejšie menší podiel klimatických nákladov.
Kodanský summit by mal rozhodnúť o globálnom znižovaní emisií skleníkových plynov, predovšetkým oxidu uhličitého. Rozvojové krajiny vzniesli námietku, aby im vyspelé krajiny s nákladmi na ekologickú politiku pomohli. V opačnom prípade sa k dohode, ktorá má nahradiť končiaci Kjótsky protokol, nepripoja.
Európska únia už v minulosti predstavila svoj ekologický balík s názvom "trikrát dvadsať". Balík má výrazne zmierniť dopady klimatických zmien. Podľa neho by mala únia do roku 2020 znížiť emisie skleníkových plynov o dvadsať percent oproti úrovni v roku 1990. V rovnakom období by sa mal v Európe zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov energie o pätinu a o pätinu by sa mala znížiť spotreba zvýšením účinnosti spotrebičov. Pokiaľ sa ale do klimatického plánu nezapoja Spojené štáty, Rusko, Čína a rozvojové krajiny, nebudú európske opatrenia účinné.
SITA/AFP