V Bruseli sledujú vnútropolitický vývoj v Nemecku s obavami

Berlín/Brusel 21. novembra (TASR) - Nemecko bolo dlhodobo pre mnohých spoľahlivým partnerom, pre iných zasa nepríjemným, avšak vždy vypočítateľným dirigentom. A teraz sa práve táto krajina má stať subjektom bez stabilnej vlády? Vnútropolitický vývoj v spolkovej republike zapôsobil na partnerov z Európskej únie a medzinárodného spoločenstva ako studená sprcha. Mnohí z nich preto netaja obavy, vyplýva z utorkového materiálu tlačovej agentúry DPA.


Partneri z EÚ reagujú na vládnu krízu v Berlíne neveriacky, až s nemým úžasom. Brusel sa k Berlínu správal pred septembrovými parlamentnými voľbami macošsky a spoliehal sa na to, že napokon tam proeurópsky orientovaná vláda bude pokračovať v doterajšej práci, konštatoval Guntram Wolf z bruselského think-tanku Bruegel. Dodal, že sa v sídelnom meste Európskej únie v tomto smere prerátali.

Po debakle sondážnych rokovaní, ktoré mali vyústiť v rokovania o vytvorení tzv. jamajskej koalície, sa mnohí politici a diplomati zdržali reakcií. Európska komisia oficiálne deklarovala dôveru v ústavný poriadok a stabilitu Nemecka. Diplomati však "off record" konštatovali, že na precízne posúdenie situácie v spolkovej republike je zatiaľ priskoro.

Luxemburský minister zahraničných vecí Jean Asselborn na stránkach periodika Die Welt uviedol, že "Nemeckou je poslednou krajinou na svete, ktorá si môže dovoliť upadnúť do vládnej nestability. Zakazuje to jeho úloha vo svete a v Európe," dodal.

Vzhľadom na fakt, že od ustanovujúceho zasadania novozvoleného Spolkového snemu (Bundestagu) na sklonku októbra je Merkelovej vlády kabinet iba úradujúcou vládou, je zdržanlivosť pri jeho činnosti na mieste. To však neznamená prerušenie politických aktivít.

Osobitne na medzinárodnej scéne sa Nemecko zúčastňuje na rôznych rokovaniach, summitoch a podieľa sa bez výhrad na prijatých rozhodnutiach. Nič to však nemení na fakte, že končiaca vláda môže vystupovať iba s menším sebavedomím, čo pri dlhotrvajúcejšom procese formovania nového kabinetu môže byť problém.

V súčasnom svete poznamenanom hospodárskou a utečeneckou krízou, ale aj britským rozhodnutím opustiť Európsku úniu a zvolením Donalda Trumpa za prezidenta USA, je to osobitne citlivá záležitosť. Únia sa nedávno rozhodla pre rozsiahle reformy a chcela ešte pred voľbami do Európskeho parlamentu 2019 okrem iného posilniť eurozónu. Hovorca predsedu Európskej komisie Margaritis Schinas v utorok v Bruseli zdôraznil, že v Európe nezavládne prestávka a návrhy reforiem eurozóny sa budú prezentovať v súlade s plánom 6. decembra. Všetkým zainteresovaným je však jasné, že bez funkčnej nemeckej vlády nebudú záväzné rozhodnutia v Bruseli možné.

Diplomati v Bruseli nevylučujú, že Nemecko požiada o odloženie summitu o eurozóne naplánovaného na 15. decembra, na ktorom by sa malo hovoriť o koncepcii reforiem. A priveľmi mnoho nemožno očakávať od tejto vrcholnej schôdzky ani vtedy, ak sa uskutoční. Proces môže trvať až do veľkonočných sviatkov, mieni Olaf Böhnke z poradenskej firmy Rasmussen Global.







Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR