|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Pondelok 18.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Eugen
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
21. júna 2012
V britskom parlamente vystúpila prvá zahraničná žena, Su Ťij
Barmská demokratická aktivistka Aun San Su Ťij predniesla vo štvrtok v oboch komorách britského parlamentu historický prejav. ...
Zdieľať
Barmská demokratická líderka Aun San Su ŤijFoto: SITA/AP
LONDÝN 21. júna (WEBNOVINY) - Barmská demokratická aktivistka Aun San Su Ťij predniesla vo štvrtok v oboch komorách britského parlamentu historický prejav.
Stala sa pritom prvým zahraničným predstaviteľom ženského pohlavia, ktorému sa dostalo podobnej cti. Okrem nej sa to od druhej svetovej vojny podarilo už len americkému prezidentovi Barackovi Obamovi, pápežovi Benediktovi XVI., juhoafrickému prezidentovi Nelsonovi Mandelovi a francúzskemu prezidentovi Charlesovi Gaullovi.
Laureátka Nobelovej ceny vyjadrila nádej, že jej domovinu čaká lepšia budúcnosť, naznačila však, že Barma ešte musí o svoju demokratizáciu zabojovať.
"Treba ešte prekonať množstvo kopcov a prekročiť množstvo priepastí," vyhlásila pred britskými poslancami.
Líderka barmskej opozície a začala návštevu Británie, ktorá je súčasťou jej európskeho turné, ešte v utorok. Su Ťij pritom v krajine žila takmer 20 rokov. V roku 1988 sa vrátila do Barmy, aby sa tam starala o svoju chorú matku. O rok neskôr ju odsúdili na domáce väzenie, do krajiny sa tak vracia po 24 rokoch. Jej manžel Aris, ktorý bol historikom, zomrel v Oxforde v roku 1999.
Su Ťij v roku 1990 udelili Sacharovovu cenu za slobodu myslenia a v roku 1991 Nobelovu cenu mieru, ktorú si však pre domáce väzenie nemohla prevziať. Urobila tak až v sobotu na slávnostnej ceremónii v nórskom Osle.
Stala sa pritom prvým zahraničným predstaviteľom ženského pohlavia, ktorému sa dostalo podobnej cti. Okrem nej sa to od druhej svetovej vojny podarilo už len americkému prezidentovi Barackovi Obamovi, pápežovi Benediktovi XVI., juhoafrickému prezidentovi Nelsonovi Mandelovi a francúzskemu prezidentovi Charlesovi Gaullovi.
Laureátka Nobelovej ceny vyjadrila nádej, že jej domovinu čaká lepšia budúcnosť, naznačila však, že Barma ešte musí o svoju demokratizáciu zabojovať.
"Treba ešte prekonať množstvo kopcov a prekročiť množstvo priepastí," vyhlásila pred britskými poslancami.
Líderka barmskej opozície a začala návštevu Británie, ktorá je súčasťou jej európskeho turné, ešte v utorok. Su Ťij pritom v krajine žila takmer 20 rokov. V roku 1988 sa vrátila do Barmy, aby sa tam starala o svoju chorú matku. O rok neskôr ju odsúdili na domáce väzenie, do krajiny sa tak vracia po 24 rokoch. Jej manžel Aris, ktorý bol historikom, zomrel v Oxforde v roku 1999.
Su Ťij v roku 1990 udelili Sacharovovu cenu za slobodu myslenia a v roku 1991 Nobelovu cenu mieru, ktorú si však pre domáce väzenie nemohla prevziať. Urobila tak až v sobotu na slávnostnej ceremónii v nórskom Osle.