V bratislavskom ÚĽUV-e je veľká výstava kováčskych potrieb a výrobkov

Bratislava 3. júna (TASR) - Tradičné kováčstvo ako remeslo nad otvoreným ohňom predstavuje Ústredie ľudovej umeleckej výroby (ÚĽUV) v bratislavskej galérii. Pod názvom Z ohňa zrodené je to komplexný postup od použitého kovového materiálu cez základné náradie a pracovný priestor až po vyrobené úžitkové a umelecké predmety.


Potreby kováčov predstavujú kozubové súpravy, vyhňa, podkúvačský stolík s naradím, kováčsky mech. Výrobky sú svietniky, zvonce, hrable, motyky, sekery, klince, nožnice, hasičské háky, reťaze, kliešte, miešadlo na maslo, misy, nábytkové kovania či vešiaky. Tiež kovaný betlehem, hudobníci, zvieratká a iné kované plastiky, prívesky a ďalšie šperky kombinované s drevom a sklom aj iné umelecké diela.

"Vybrali sme okolo 260 predmetov dennej potreby, výrobky používané v poľnohospodárstve, na práce v lese i jemnejšie umelecké veci. Sú z Múzea ľudovej umeleckej výroby v Stupave, Novohradského múzea a galérie v Lučenci, Vlastivedného múzea v Galante, Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote. Tiež od výrobcov, ktorými sú Igor Radič z Klenovca, Vladimír Janiga z Dolného Kubína, Cyril Horák z Ruskova, Štefan Smržík z Námestova, László Ottó z Chanavy, Jozef Tomčala z Lehníc, Róbert Rigó z Dunajskej Lužnej," uviedla pre TASR kurátorka výstavy Libuša Jaďuďová.

Podľa nej je kováčstvo popri hrnčiarstve najstaršie remeslo ľudstva. V rámci ľudovej umeleckej výroby zaujímalo svoje miesto viac cez úžitkové a výtvarné umelecké práce. Táto technika sa prvýkrát uplatnila v 50. rokoch 20. storočia pri kovaných zvieratkách Adama Vaverčáka zo Ždiaru.

Výraznú stopu vo výrobnej produkcii ÚĽUV-u zanechalo viacero výtvarníkov a výrobcov, ktorí podchytili zmeny v spoločnosti v správnom čase a dali tak priestor k inovácii, estetike a úžitkovosti kováčskej výroby. Po roku 1991 s transformáciou spoločensko-ekonomických podmienok súvisiacich s obnovou súkromného podnikania sa zmenilo aj postavenie kováčstva ako remeselnej výroby. Tradičné úžitkové kováčstvo splynulo so zámočníckou profesiou, vznikol aj nový smer umelecké kováčstvo.

Okrem prác žiakov Súkromnej strednej umeleckej školy v Hodruši – Hámroch časť výstavy je venovaná rómskemu kováčstvu. Zo súpisov Cigánov z 18. storočia v Uhorsku vyplýva, že okrem hudobníctva ich najčastejším zamestnaním na území Slovenska bolo kováčstvo. Rómske kováčstvo sa líšilo v spôsobe práce a využívaní použitého materiálu. V prvej polovici 20. storočia začalo rómske kováčstvo upadať, jednou z ciest v pokračovaní tejto výroby bolo zameranie sa na umelecké kováčstvo. To dosahuje dobrú kvalitu najmä v Dunajskej Lužnej.

Výstava potrvá do 6. septembra, dopĺňa ju vyše 70-stranový katalóg.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR