V Bratislave sa plánujú veľké protesty. Organizátorom aj účastníkom hrozí celá škála trestov, varuje právnik

Jej príhovor, v ktorom okrem iného deklarovala i to, že nežnosť a slušnosť nie je slabosť, však prívržencom radikálnych skupín nič nehovorí.

Rovnako tak nerešpektujú ani výzvu ministra obrany Romana Mikulca (OĽaNO), ktorý v pondelok všetkých občanov dôrazne žiadal, aby vzhľadom na aktuálnu pandemickú situáciu zvážili svoju účasť na akomkoľvek hromadnom zhromaždení.

Len v Bratislave sú dnes na programe dva veľké protesty. Za prvým z nich, ktorý sa uskutoční o 15:00 na Hlavnej stanici, stoja Ultras Slovana vyzývajúci národ, aby sa „spojil proti šialenstvu, ktoré likviduje podnik za podnikom, domácnosť za domácnosťou a človeka za človekom“.

Na druhý, ktorý sa má odohrať o 16:00 na Hodžovom námestí, pozývajú predseda strany Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko Marian Kotleba a poslanec Milan Mazurek (ĽSNS), ktorý vo svojom profile na sociálnej sieti píše, že sa 17. novembra pôjde o 16:00 „prejsť do Bratislavy pred Prezidentský palác“. „Viem, že program prechádzky bude veľmi zaujímavý a ľudia budú počuť pravdu,“ dodáva.

Opozícia vyjadrí názor tiež

Opozičné strany Smer-SD a SNS sa popoludní zhromaždia a vyjadria svoj názor na súčasnú vládu tiež. Tvrdia, že na stretnutiach plánujú akceptovať všetky krízové opatrenia vrátane povoleného počtu ľudí.

Zástupcovia Smer-SD sa občanom  prihovoria o 15:00 z Námestia Alexandra Dubčeka a SNS si miesto účasti na proteste na Hodžovom námestí zorganizuje pietny akt kladenia vencov neďaleko ich centrály na Šafárikovom námestí pri Univerzite Komenského v Bratislave.

Ako však dodal predseda SNS Andrej Danko, osobnú účasť na niektorom z nadchádzajúcich protestov následne nevylučuje. „Je každého osobná vec, čoho, kde a ako sa zúčastní. Ako občan má každý slobodu. Aj ja sa ešte rozhodnem, čo budem robiť a urobím si tak, ako to cítim,“ povedal pre Webnoviny.sk.

Núdzový stav podľa Kotlebu nezakázal zhromažďovacie právo absolútne

Kotleba sa v pondelok večer v Téme dňa na TA3 vyjadril, že verí, že ľudia prídu v utorok „absolútne nenásilne a nekonfliktne vyjadriť svoj názor na to, že nesúhlasia, akým spôsobom Matovič a jeho vláda vedú Slovensko“.

Podľa Kotlebu momentálne na Slovensku platí núdzový stav, ktorý ale nepoprel a nezakázal zhromažďovacie právo absolútne.

„Stále je dovolené zhromažďovať sa po šesť osôb, to znamená, že ak bude v Bratislave skupinka šiestich osôb, ktorá nebude nijakým spôsobom násilná a nebude útočiť na políciu, polícia nemá absolútne žiadny zákonný dôvod, aby proti takýmto ľuďom nejako zasiahla,“ povedal predseda ĽSNS. „To, že niekde vedľa budú ďalší šiesti ľudia, predsa nie je starosť tej prvej skupinky…“ dodal.

Zodpovednosť za to, že sa niečo na proteste udeje, si však na svoje plecia neberie a políciu v jej dozornej činnosti podľa vlastných slov len podporuje.

COVID-19 pre nich nie je dôvod

Opozícia považuje zamedzovanie zhromažďovaniu i napriek aktuálnej pandemickej situácii za návrat k totalite.

„Vláda veľmi dobre vie aj od samospráv, že je na 17. november pripravených niekoľko desiatok občianskych protestov. My sme povedali, že je to svätý dátum, ku ktorému by mala vláda pristupovať citlivo, pretože je to prirodzený dátum na vyjadrenie názoru opozície. Vždy to tak v histórii demokracie bolo. A teraz je tento dátum stavaný do pozície, že tí, čo sú v opozícii a majú iný názor alebo občania, ktorí to cítia podobne, majú byť teraz tí zlí? Však to je celé na hlavu,“ skonštatoval Danko.

Podľa neho, ako aj predstaviteľov Smeru-SD, súčasná vláda len schválne predĺžila núdzový stav o ďalších 45 dní, aby s ňou ľudia nemohli v utorok v uliciach vyjadriť svoj nesúhlas. „Minulý rok bol v uliciach Matovič, dnes je z neho premiér… Je prirodzené, že má opozícia nárok sa dnes vyjadriť. To, že na poslednú chvíľu predĺžia výnimočný stav, je naozaj záhadné konanie vlády. Mala by to vyhodnotiť citlivo. To je najľahšie, na ľudí nahnať políciu…,“ usúdil predseda národniarov.

Podľa hovorcu Smer-SD Jána Mažgúta by sa Slovensko čo sa zhromažďovania týka mohlo inšpirovať napríklad rakúskymi susedmi. „V Rakúsku majú tiež vyhlásený núdzový stav a zákaz zhromažďovania mimo politických a náboženských protestov. Čo sme horší ako Rakúsko alebo chceme byť pápežskejší ako pápež?!“ pýta sa.

Smer: Nikoho neburcujeme

Ako ďalej Mažgút zdôraznil, predstavitelia Smeru-SD sú presvedčení, že nikoho do ulíc neburcujú, a to i napriek tomu, že vo videu na sociálnej sieti dali otvorene najavo, že „ak ľudia s vládnutím Igora Matoviča nesúhlasia, mali by 17. novembra prísť a vysloviť svoj názor.“ Dodali, že by tak mali urobiť pokojným a demokratickým spôsobom, aby nedali Matovičovi dôvod na ďalší brutálny zásah.

Smer-SD vidí, podobne ako SNS, zákaz zhromažďovania v aktuálnej situácii ako teror a šikanu. Ako sa domnievajú, stojí za ním predovšetkým obava pred hlasným vyjadrením vlastného názoru voči súčasnej vláde.

Verejnosť však svoj nesúhlas s aktuálnou koalíciou vyjadriť aj napriek zákazu zhromažďovania môže. V dnešnej elektronickej dobe k tomu celkom efektívne slúžia napríklad sociálne siete.

Sedemnásty november sa však podľa Mažgúta napriek technologickému pokroku na sociálne siete za žiadnych okolností zredukovať nemôže. „Ani November ’89 sa neuskutočnil na sociálnych sieťach. Tento sviatok je tak mimoriadne symbolický a má pre bývalé Československo takú hodnotu, že by bolo úplne amorálne, keby sa na ne zredukoval,“ skonštatoval hovorca Smeru.

Hazard s ľudskými životmi

Minister vnútra Mikulec považuje vyjadrenia opozície za nebezpečné. Ako uviedol ešte počas pondelňajšej tlačovej besedy, „je nepredstaviteľné, aby opozícia v boji o politické body hazardovala s ľudskými životmi“.

„Žijeme v dobe, kedy pre nákazu koronavírusom denne zomierajú desiatky ľudí a tisíce ďalších sa nakazia. Len minulý týždeň sa na Slovensku nakazilo viac ako 14-tisíc ľudí a 160 tomuto vírusu v nemocniciach podľahlo. V nemocniciach máme stovky ľudí, lekári, zdravotné sestry idú na doraz, niektoré nemocnice už hlásia nedostatok personálu, napriek tomu často robia aj nemožné. Ako môže mať niekto tú drzosť burcovať ľudí do ulíc aj s vedomím, že niekto z nich sa na proteste nakazí a niekoho to možno bude stáť aj život?,“ poznamenal.

Kto zároveň podľa šéfa rezortu vnútra podnecuje za momentálnych okolností ľudí, aby sa účastnili na zhromaždeniach, ten práve šliape na odkaz 17. novembra.

Podľa dekana Právnickej fakulty Univerzity Komenského Eduarda Burdu by v prípade, že by poslanci vyslovene podnecovali ľudí k účasti na protestoch, mohlo ísť aj o trestný čin.

„Závisí od konkrétnej formulácie, ktorá je použitá. Ak to niektorý politik v rámci formulácii preženie a skutočne by vyzýval na účasť na takýchto protestoch, mohlo by to napĺňať skutkovú podstatu trestného činu a skutočne by to mohol trestný čin byť,“ vyslovil sa. Ako však dodal, vždy je potrebné posúdiť celý kontext a závažnosť činu, v tomto prípade aj s ohľadom na celospoločenský dosah.

Ďaleko od demokracie

Od demokratických demonštrácií majú mať podľa Mikulca dnešné protesty ďaleko. Okrem toho, že sú podľa neho pre vyhlásený núdzový stav nezákonné, tak ich organizátori nemajú navyše ani tak záujem vyjadriť nejaký názor, ale pobiť sa, ničiť majetok a narúšať verejný poriadok. Polícia teda bude účasť ľudí na protestoch prísne monitorovať a voči protestujúcim je podľa ministra pripravená okamžite zasiahnuť.

Na zhromaždeniach podobného typu nepredpokladá veľkú disciplinovanosť ani Burda. Aktuálne opatrenia vlády sú podľa neho vzhľadom na momentálny stav šírenia koronavírusu primerané.

„Pri takýchto podujatiach je naozaj len veľmi malá pravdepodobnosť, že by tí ľudia, zvlášť ešte keď chcú demonštrovať proti opatreniam proti šíreniu COVID-19, tieto opatrenia nejako dôsledne dodržiavali. Neviem si predstaviť, že by disciplinovane prišli na námestie, dali by sa do rozostupov, tak by skandovali heslá a potom by pekne postupne poodchádzali…,“ povedal.

Obmedzenie základných práv a slobôd sú na mieste

Burda si preto myslí, že naozaj veľké zhromaždenie predstavuje v tejto situácii určité zdravotné riziko, a pokiaľ je tomu tak, tak v rámci testu proporcionality ako právneho pojmu je takéto obmedzenie základných práv a slobôd na mieste. „Aspoň zatiaľ, v tej situácii, v ktorej sme. Nehovorím, že sa to nebude môcť postupne vzhľadom na celkový vývoj situácie meniť,“ uviedol.

Ak si zároveň bude podľa Burdu každý vysvetľovať právo po svojom a len preto, že si ho vysvetľuje inak a že niečo neuznáva, ho dodržiavať nebude, môže to v konečnom dôsledku viesť dokonca k anarchii. Zákon je podľa neho v tejto chvíli nastavený primerane, o tzv. paaktoch, teda celkom zjavne nezákonných rozhodnutiach orgánov verejnej moci, sa v tomto prípade hovoriť jednoznačne nedá.

„Aby išlo o paakty, musia mať naozaj taký evidentný charakter nezákonnosti, že sú na prvý pohľad pre každého, aj pre laika, úplne zrejmé. Vzhľadom na túto situáciu by muselo prísť napríklad k tomu, že by sme tu nezaznamenali už zo dva či tri týždne žiadny prípad koronavírusu, pričom by boli stále dostatočne kontrolované hranice a aj tak by platil núdzový stav s aktuálnymi obmedzeniami. To už by bolo celkom zjavné,“ usúdil. Takúto situáciu tu však podľa neho zatiaľ nemáme a dlho ešte mať nebudeme.

Prečin či zločin

Samotné zhromažďovanie sa ľudí v počte nad šesť osôb je podľa dekana PF UK v Trestnom zákone definované ako prečin. K tomu, aby sa konanie jednotlivca stalo trestným činom, musí byť naplnený znak závažnosti.

„Ak to, čoho sa dotyčný dopustí, nie je také nebezpečné, tak to trestný čin jednoducho nebude,“ ozrejmil. Ako však dodal, ide spravidla o subjektívne hodnotenie, ktoré však nesmie byť prejavom svojvôle a musí byť odôvodnené.

Za protestovanie a zhromažďovanie sa v uliciach počas núdzového stavu hrozí podľa neho zúčastneným celá škála trestov. „V zásade je vždy možné uložiť aj iba podmienečný trest odňatia slobody, to znamená, že až v prípade ďalšieho porušenia podmienky by ten človek reálne nastúpil do výkonu trestu odňatia slobody. Alebo môže prísť k uloženiu alternatívneho trestu k trestu odňatia slobody. To by mohol byť napríklad peňažný trest alebo by to mohol byť trest povinnej práce či trest domáceho väzenia. Všetky takéto alternatívy prichádzajú do úvahy“, uviedol.

Zasahovať na protestoch by mal podľa zákona v každom prípade policajný, a nie vojenský zbor. Donucovacie prostriedky ako vodné delá, slzotvorný plyn, gumené projektily či policajné kone môžu policajti na protestujúcich použiť zákonne až vtedy, ak sa títo po predchádzajúcom vyzvaní odmietnu dobrovoľne rozísť.