V Bratislave odhalili pamätník sviečkovej manifestácie
Sú pomníky v iných mestách, ktoré v krízových okamihoch priťahujú ľudí a dodávajú im silu a odvahu, povedal dnes v Bratislave Ján Čarnogurský pri odhaľovaní pamätníka sviečkovej manifestácie ...
BRATISLAVA 25. marca (WEBNOVINY) - Sú pomníky v iných mestách, ktoré v krízových okamihoch priťahujú ľudí a dodávajú im silu a odvahu, povedal dnes v Bratislave Ján Čarnogurský pri odhaľovaní pamätníka sviečkovej manifestácie a dodal: "Odvážim sa predpokladať, že pomník sviečkovej manifestácie bude takým pomníkom v Bratislave. Modlím sa k Bohu, aby to nebolo treba, zatiaľ však nech ozdobuje toto mesto."
Odhalenie pamätníka v Bratislave na počesť sviečkovej manifestácie 25.marca 1988. Autor: Ján Peťko
Pamätník sviečkovej manifestácie v Bratislave pred kostolom Notre Dame dnes vo večerných hodinách odhalili slovenskí politici - podpredseda vlády Dušan Čaplovič, Ján Čarnogurský, eurokomisár Ján Figeľ a primátor Bratislavy Andrej Ďurkovský za prítomnosti stoviek ľudí. Tí sa presunuli z Dómu svätého Martina, kde sa konala slávnostná bohoslužba za účasti predsedu Konferencie biskupov Slovenska Františka Tondru. Ľudia symbolicky niesli sviečky, počasie pripomínalo skôr november.
Sviečkový pochod Bratislavou. Autor: Ján Peťko
Podľa Jána Čarnogurského bude pomník iný, než je väčšina pomníkov v hlavných mestách. "Tam dominujú pomníky vojvodcov na koni a so šabľou", uviedol. Spresnil, že toto bude pomník ľudí, ktorí nedržali šabľu, ale horiacu sviečku. "A predsa dosiahli svoj cieľ." Onedlho po sviečkovej manifestácii, ktorá sa konala presne pred dvadsiatimi rokmi, komunistický režim padol a boli znovu nastolené náboženské a občianske práva, dodal Čarnogurský. Ako uviedol v príhovore eurokomisár Ján Figeľ, odhalený pamätník má pripomínať veľmi dôležitú časť našich dejín. "To, čo je dôležité: pamätať, uctiť a zodpovedať." Dodal, že kto stráca pamäť, stráca veľmi veľa. "Totalita je opakovaným pokušením, nebola tu len voľakedy, prichádza znova a znova, či už vo forme nadradzovania triedy, rasy, moci, matérie," povedal Figeľ. Zároveň uviedol, že to všetko sú fenomény, ktoré akoby "determinovali vzťahy, dokonca aj zákony".
Spomienkové podujatia v Bratislave pri príležitosti dvadsiateho výročia sviečkovej manifestácie sa konali pod mottom Naša cesta k slobode. Iniciátorom stavby dnes odhaleného pamätníka je občianske združenie (OZ) Hlbiny, ktoré chcelo poukázať na to, že manifestácia bola prvým výraznejším ľudovým odporom proti komunistickému režimu na území Československa. Náklady na vybudovanie pamätníka sú viac ako jeden milión korún. Pamätník po odhalení prechádza do vlastníctva mesta Bratislavy, jeho správu, prevádzku a údržbu zabezpečí organizácia Paming. Pamätník je situovaný na trojuholníkovom podklade, ktorý symbolizuje Božiu moc, jeho kľúčovou časťou je kamenná polguľa s priemerom jeden meter osadená rezom hore. V reze polgule sú zapustené brúsené sklá, cez ktoré svieti svetlo ako symbol svetla sviece. Na pamätníku je krátky nápis "Na počesť sviečkovej manifestácie 1988".
Bratislavská sviečková manifestácia z 25. marca 1988 vstúpila do dejín ako jeden z najvýznamnejších verejných prejavov odporu voči komunistickému režimu v bývalom Československu. Manifestáciu za náboženské slobody a ľudské práva zorganizovali pred dvoma desaťročiami ľudia z tajných a vtedajšou mocou prenasledovaných katolíckych spoločenstiev. Požadovali vymenovanie katolíckych biskupov pre neobsadené slovenské diecézy, úplnú náboženskú slobodu a tiež dodržiavanie ľudských práv. Tým pôvodne náboženské podujatie získalo širší občiansky rozmer. Na polhodinovú manifestáciu na Hviezdoslavovo námestie v Bratislave prišlo približne 2 000 ľudí, ďalšie tisíce boli v priľahlých uličkách. Manifestujúci vyjadrili svoj odpor horiacimi sviečkami a modlitbami. Štátna polícia reagovala násilím, proti manifestujúcim použila obušky a vodné delá. Desiatky ľudí, vrátane tých, ktorí sa v centre Bratislavy ocitli náhodou, zatkli a dlhé hodiny vypočúvali. Hlavných organizátorov Jána Čarnogurského, Vladimíra Jukla a ďalších predstavitelia štátnej moci celý piatok zadržiavali, aby im zabránili pripojiť sa k zhromaždeniu. Františka Mikloška prepustili až po 48 hodinách. Biskupa Jána Korca a Silvestra Krčméryho polícia v ten deň strážila doma.
SITA