V Bratislave bol pochod za spravodlivé financovanie sociálnych služieb

Bratislava 17. októbra (TASR) - Pochod za spravodlivé financovanie sociálnych služieb, ktorý sa dnes (17. 10.) uskutočnil na bratislavskom námestí SNP, žiada štát, aby prevzal zodpovednosť za spravodlivé financovanie sociálnych služieb do svojich rúk a odňal túto kompetenciu samosprávam, ktoré v ich zabezpečovaní zlyhali.


"Financovanie sociálnych služieb je stále, aj po šiestich rokoch, neriešený problém, pretože zo zákona sa odstránila lehota 60 dní, do ktorej bola samospráva povinná sociálnu službu zabezpečiť," povedala pre TASR predsedníčka Asociácie poskytovateľov sociálnych služieb v SR Milada Dobrotková. "Ak samospráva dokáže podporovať prijímateľov sociálnych služieb vo vlastných zariadeniach do výšky dvoch tretín nákladov, tak potom žiadame, aby takisto podporovala aj prijímateľov v zariadeniach neverejných poskytovateľov. Klient má od prvého dňa právo na dotovanú cenu," pripomenula Dobrotková.

Galéria: Pochod za spravodlivé financovanie sociálnych služieb

Zhromaždenie a pochod za spravodlivé financovanie sociálnych služieb sa uskutočnil 17. októbra 2014 na Námestí SNP v Bratislave. Organizátorom bola Asociácia poskytovateľov sociálnych služieb v SR. Na snímke protestné zhromaždenie na Námestí SNP. Foto: TASR/Štefan Puškáš

Podmienky v Bratislavskom kraji

V podmienkach Bratislavského samosprávneho kraja podľa Dobrotkovej občania, ktorí spĺňajú podmienky na umiestnenie do neverejného zariadenia sociálnych služieb, dostávajú dotáciu až po ôsmich mesiacoch. "Iné kraje na začiatku roka uzavrú s neverejnými poskytovateľmi zmluvu do určitého percenta, teda do 50 % až 80 % toho, čo poskytujú svojim vlastným zariadeniam. Výška dotácií závisí od počtu klientov, ktorí zomreli, a na ktorých už nemáme na dotácie nárok a od toho, na akom mieste v poradovníku sú novoprijatí," objasnila Dobrotková. Keďže počas roka v takých zariadeniach zomrie tretina až polovica klientov, neverejní poskytovatelia nedokážu náklady pokryť. "Klientom sme nútení predpisovať nákladovú cenu, teda výšku ekonomicky oprávnených nákladov a v podmienkach nášho kraja ich zariadenie vyjde mesačne na 1000 až 1200 eur," konštatovala Dobrotková, podľa ktorej si samosprávy neplnia povinnosti voči občanom odkázaným na sociálnu službu.

Nález Ústavného súdu

Poukázala na nález Ústavného súdu SR, ktorý hovorí, že ani rozpočtová nedostatočnosť samosprávu neoprávňuje na to, aby občanom nedávala to, na čo majú nárok podľa zákona o sociálnych službách. "Zákon o sociálnych službách, ktorý nahradil Zákon o sociálnej pomoci, prišiel do nepripraveného prostredia, keď financovanie a poskytovanie sociálnych služieb prevzali samosprávy," konštatovala Dobrotková.

Asociácia prijímateľov sociálnych služieb sa dištancuje

Asociácia prijímateľov sociálnych služieb v Slovenskej republike (APSSSR) sa v mene tisícok svojich členov od pochodu dištancovala a požiadavky pochodu označila za „nezmyselné“.

"Práve v réžii loby neverejných poskytovateľov boli na Slovensku v roku 2008 uzákonené a sú neustále novelizované dva právne predpisy, ktoré po novelách čím ďalej, tým viac finančne ruinujú slovenského ŤZP občana alebo odkázaného na sociálne služby, ako aj jeho rodinu," vyjadril sa pre TASR prezident APSSSR Silvester Obuch. Poukázal na situáciu v Česku, kde sa náklady na služby hradia zo štátneho rozpočtu. "Príspevok priamo občanovi s ťažkým zdravotným postihnutím alebo seniorovi, nie poskytovateľovi, priznáva v ČR krajská pobočka Úradu práce. Samotný občan rozhodne, či ho za príspevok opatria jeho najbližší, alebo si objedná službu u poskytovateľa sociálnych služieb, nerozlišujú verejných či neverejných," upozornil prezident APSSSR. Dobrotková systém financovania v Česku podporila. "Štát je povinný zabezpečiť dôstojný život ľuďom na to odkázaným. Nech dostanú peniaze oni alebo ich rodiny a rozhodnú sa pre sociálne zariadenie sami," dodala.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR