|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Sobota 16.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Agnesa
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
14. februára 2012
V Bahrajne opäť vyšli do ulíc, polícia tvrdo zakročila
Stovky demonštrantov zaplavili metropolu Manáma v deň, keď si Bahrajn pripomína prvé výročie tvrdo potlačeného prodemokratického povstania. Protesty, ktoré vypukli 14. februára 2011, si vyžiadali ...
Zdieľať
MANÁMA 14. februára (WEBNOVINY) - Stovky demonštrantov zaplavili metropolu Manáma v deň, keď si Bahrajn pripomína prvé výročie tvrdo potlačeného prodemokratického povstania. Protesty, ktoré vypukli 14. februára 2011, si vyžiadali najmenej 60 obetí.
Aktivisti už v pondelok vyšli na hlavné Perlové námestie v centre hlavného mesta Manáma, polícia ich ale opäť rozohnala aj s použitím slzotvorného plynu. Podľa svedkov, na ktorých sa odvoláva agentúra Reuters, príslušníci poriadkových síl do davu strieľali gumené náboje.
Šiitská opozičná skupina al-Wefaq vo vyhlásení uviedla, že Perlové námestie je symbolom protestov, ale nie je jediné. „Všetky námestia a ulice v krajine sú miesta, kde sme bojovali za naše požiadavky, ktorými sú volený parlament s plnými legislatívnymi právomocami, volená vláda a spravodlivý a nezávislý súdny systém.“
Tisícky ľudí si v nedeľu vypočuli duchovného vodcu skupiny Aliho Salmana, ktorý vyzval na „politické riešenie krízy“, čo bude však možné po prepustení „všetkých politických väzňov“ a veľkých politických reformách. V islamskej krajine rastú obavy z ďalších nepokojov.
„Je ťažké predpovedať, čo sa stane v najbližších dňoch z dôvodu rôznorodosti a rozdrobenia politických síl a spory medzi šiitmi a sunnitmi,“ povedal pre AFP bahrajnský analytik Ali Fakhro.
Podľa Amnesty Interantional bahrajnská vláda doteraz nereagovala na požiadavky Bahrajnskej nezávislej komisie pre vyšetrovanie (BICI) týkajúce za dodržiavania ľudských práv. „Obete a rodiny obetí ťažkého porušovania ľudských práv stále čakajú na spravodlivosť,“ povedala zástupkyňa riaditeľa AI pre Blízky východ a severnú Afriku Hassíba Hadž.
„Po roku sme opäť na námestí. Kríza by mohla eskalovať, ak vláda nepríde s iniciatívou na oživenie dialógu," povedal redaktor nezávislého bahrajnského denníka Al-Wasat, Mansúr al-Džamrí.
Opozícia žiada rozsiahle ústavné reformy vrátane voleného premiéra, ktorý by nahradil kráľovho strýka šejka Chálifu bin Salmana al-Chálifu, ten je v úrade od vyhlásenia nezávislosti v roku 1971. Žiada aj plné právomoci pre volený parlament .
Kráľ Hámid bin Ísa Al-Chálifa podľa vlastných slov plní sľub a v krajine zavádza politické reformy, demonštranti však nie sú spokojní s ich rýchlosťou ani razanciou. "Boli tu viaceré ponuky na dialóg, ale oni ich odmietli," uviedol. "Na jednej strane ľudia chcú konštitučnú monarchiu, na strane druhej chcú kráľovi dávať príkazy. Nemám rád protirečenia," dodal v rozhovore pre nemecký týždenník Der Spiegel v predvečer výročia protestov v Bahrajne.
V Bahrajne demonštrujú najmä väčšinoví šiitskí moslimovia žiadajúci rovnocenné postavenie v krajine, kde posledných 200 rokov vládne sunnitská kráľovská rodina.
Aktivisti už v pondelok vyšli na hlavné Perlové námestie v centre hlavného mesta Manáma, polícia ich ale opäť rozohnala aj s použitím slzotvorného plynu. Podľa svedkov, na ktorých sa odvoláva agentúra Reuters, príslušníci poriadkových síl do davu strieľali gumené náboje.
Šiitská opozičná skupina al-Wefaq vo vyhlásení uviedla, že Perlové námestie je symbolom protestov, ale nie je jediné. „Všetky námestia a ulice v krajine sú miesta, kde sme bojovali za naše požiadavky, ktorými sú volený parlament s plnými legislatívnymi právomocami, volená vláda a spravodlivý a nezávislý súdny systém.“
Tisícky ľudí si v nedeľu vypočuli duchovného vodcu skupiny Aliho Salmana, ktorý vyzval na „politické riešenie krízy“, čo bude však možné po prepustení „všetkých politických väzňov“ a veľkých politických reformách. V islamskej krajine rastú obavy z ďalších nepokojov.
„Je ťažké predpovedať, čo sa stane v najbližších dňoch z dôvodu rôznorodosti a rozdrobenia politických síl a spory medzi šiitmi a sunnitmi,“ povedal pre AFP bahrajnský analytik Ali Fakhro.
Podľa Amnesty Interantional bahrajnská vláda doteraz nereagovala na požiadavky Bahrajnskej nezávislej komisie pre vyšetrovanie (BICI) týkajúce za dodržiavania ľudských práv. „Obete a rodiny obetí ťažkého porušovania ľudských práv stále čakajú na spravodlivosť,“ povedala zástupkyňa riaditeľa AI pre Blízky východ a severnú Afriku Hassíba Hadž.
„Po roku sme opäť na námestí. Kríza by mohla eskalovať, ak vláda nepríde s iniciatívou na oživenie dialógu," povedal redaktor nezávislého bahrajnského denníka Al-Wasat, Mansúr al-Džamrí.
Opozícia žiada rozsiahle ústavné reformy vrátane voleného premiéra, ktorý by nahradil kráľovho strýka šejka Chálifu bin Salmana al-Chálifu, ten je v úrade od vyhlásenia nezávislosti v roku 1971. Žiada aj plné právomoci pre volený parlament .
Kráľ Hámid bin Ísa Al-Chálifa podľa vlastných slov plní sľub a v krajine zavádza politické reformy, demonštranti však nie sú spokojní s ich rýchlosťou ani razanciou. "Boli tu viaceré ponuky na dialóg, ale oni ich odmietli," uviedol. "Na jednej strane ľudia chcú konštitučnú monarchiu, na strane druhej chcú kráľovi dávať príkazy. Nemám rád protirečenia," dodal v rozhovore pre nemecký týždenník Der Spiegel v predvečer výročia protestov v Bahrajne.
V Bahrajne demonštrujú najmä väčšinoví šiitskí moslimovia žiadajúci rovnocenné postavenie v krajine, kde posledných 200 rokov vládne sunnitská kráľovská rodina.