V Báčskom Petrovci vydali Slovenský svetový kalendár

Bratislava 23. januára  - V týchto dňoch obohatil naše kultúrne prostredie Slovenský svetový kalendár (na obyčajný rok 2018). Je to kalendár v klasickej forme knihy, teda nie stolový ani visiaci. S finančnou podporou Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí ho už po druhý raz vydalo Slovenské vydavateľské centrum v Báčskom Petrovci v spolupráci so Slovenským kultúrnym klubom v Srbsku. Redakčne a editorsky (i s autorskou účasťou) ho pripravili jeho zakladateľ a šéfredaktor Vladimír Valentík a zástupkyňa šéfredaktora Katarína Mosnáková-Bagľašová.


Vstupný priestor do knihy, ako to pri kalendárových publikáciách býva pravidlom, zapĺňajú v mesačnej periodicite klasické kalendárové informácie s priestorom na krátke poznámky. Táto časť kalendára je však tlačiarensky odlíšená a polygraficky mimoriadne kvalitná – farebná a tlačená „na kriede“. Pri dátach každého mesiaca prináša farebnú fotografiu slovenských kostolov na rôznych miestach sveta. Od Békešskej Čaby v Maďarsku, cez kostol Krista Pána v austrálskom Melbourne, až po kostol Svätého Pavla v Toronte v Kanade. Už táto, navonok ilustratívna časť ukazuje nielen to, kde všade vo svete jednotlivé doby zaviali našich predkov i súčasníkov, ale aj to, čo najvzácnejšie si do cudzieho sveta priniesli. Bolo to a je – kresťanstvo, kresťanská viera. Galéria slovenských kostolov v kalendári to presvedčivo dokumentuje.

Samotná textová časť kalendára najskôr prináša ohlasy slovenských osobností, najmä spisovateľov, na vlaňajšie vydanie 1. ročníka Slovenského svetového kalendára. Zo spisovateľov sú to Gregor Papuček, Ľubomír Feldek, Jaroslav Rezník, Dalimír Hajko, Gustáv Murín, Jozef Leikert, Martin Kasarda, Mojmír Benža, Michal Babiak a Zuzana Drugová.

Rozhodujúca časť kalendára je venovaná existencii a činnostiam slovenských národných a kultúrnych spolkov a organizácií prakticky na celom svete. Editori ich zoradili podľa názvov štátov v abecednom poradí slovenčiny. Celkovo je ich 22, z toho 15 v Európe. Z iných kontinentov sú to Argentína, Austrália, Čína, India, Kambodža, Kanada a USA. Je zrejmé, že Slováci žijú aj v iných štátoch, no v týchto sú spoločensky organizovaní na národnostnom princípe a svojimi čulými kultúrnymi aktivitami dávajú o sebe vedieť nielen v krajine, kde si našli domov, ale aj v materskej krajine svojich predkov.

Život Slovákov v zahraničí je tentoraz predstavovaný v samostatných publicistických vystúpeniach najrôznejších žánrov, od informatívneho článku, cez eseje a reportáže, až po žáner rozhovoru o konkrétnej kultúrnej, športovej, národno-popularizačnej a inej činnosti našich krajanov v minulom roku. Autori pritom najčastejšie zdôraznia tú aktivitu, ktorá sa im zdala najúspešnejšou a najprínosnejšou. Za všetky príspevky spomeňme článok Kataríny Pucovskej Hŕstka organizovaných Slovákov v Bosne a Hercegovine, článok Stanislava Gonsenicu Folklórny súbor Ostroha v írskom Dubline, historizujúcu štúdiu Marty Dobrotkovej Vznik Slovenskej ligy v Amerike a jej činnosť do roku 1918 i reportážne poňatý text Eleny Lomenovej Austrálski Belániovci a Bovdišovci.

Samostatná záverečnú časť kalendára má názov Krajania na Slovensku a tvoria ju články a štúdie slovenských autorov z prostredia viacerých kultúrnych inštitúcií, ktoré i z predmetu svojho poslania a práce prichádzajú častejšie do kontaktov s našimi krajanmi, či už v Slovenskej republike alebo v ich domovine. Z týchto príspevkov zaznamenajme článok Pavla Hlásnika Viac o zahraničných Slovákoch aj v školách na Slovensku, informáciu Jarmily Gerbócovej Krajanský fond v depozitoch SNM – Historického múzea a článok Kataríny Mosnákovej–Bagľašovej Na Miss Folklór Slovenska prvýkrát účinkovali zahraničné Slovenky.

Kalendár je bohato ilustrovaný dokumentárnymi fotografiami z domáceho i spolkového života našich krajanov vo svete.

Slovenský svetový kalendár 2018 zároveň potvrdzuje skutočnosť, čo pozorujeme už dávnejšie, že národnostne, kultúrne, umelecky, vedecky, športovo, mediálne i vydavateľsky najaktívnejšie a najslobodnejšie žijú a pôsobia Slováci v srbskej Vojvodine.