Uznávaný literárny vedec Rosenbaum popisuje osobnosť Karola Štúra

Bratislava 2. októbra (TASR) - Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov v Bratislave v roku 2000 vydalo životopisnú monografiu uznávaného literárneho vedca a dlhoročného riaditeľa Ústavu slovenskej literatúry SAV v Bratislave Karola Rosenbauma Karol Štúr (náčrt tvorby a života). Zámerom autora bolo priblížiť život a oceniť i spopularizovať básnické dielo Karola Štúra, o štyri a pol roka staršieho Ľudovítovho brata i prvého potomka Štúrových rodičov, lebo „slovenská verejnosť síce o ňom vedela, no bol jej menej známy. Dostal sa, nie svojou vinou, do tieňa brata Ľudovíta.“ To bol motív, zámer i cieľ autora, preto v diele dominuje osobnosť Karola Štúra. Ľudovít však bol jeho mladší brat, preto je celkom prirodzené, že okrem bratského vzťahu ich porozumenie umocňovala generačná blízkosť. A to na začiatku života znamenalo krásne roky spoločne prežitého detstva, neskôr blízkosť počas štúdia v Bratislave a po dovŕšení štúdií a vstupe do dospelého života pretrvávajúca bratská spriaznenosť a spoločná idea. To znamená, že na ploche predstavovanej monografie sa s menom Ľudovíta Štúra stretneme prakticky na každej strane.


Karol Štúr (1711-1851) zomrel tiež veľmi mladý, iba štyridsaťročný. Na pohrebe v Modre mu bol aj Jozef Miloslav Hurban. Už tam sa dohodol s Ľudovítom Štúrom, že o bratovi napíše pietny životopisný portrét. Na to však potreboval podklady. Predovšetkým životopisné fakty zo štúdií Karola Štúra v Rábe a v Šoproni. No a tie mu nemohol poskytnúť nikto iný, len Ľudovít.

Urobil tak v priebehu niekoľkých týždňov: „Brat muoj! Tu Ti odosjelam ňjektorje veci podľa žiadosťi Tvojej, a to: 1) Životopis alebo vlastňe len udaňja k ňemu brata Karola. 2) Jeho báseň Slza, ktorú ňikďe ňedau tlačiť.“ Autor monografie pripája tento komentár: „Štúrov podklad Hurban výdatne využil, a to v stati Karol Štúr, nástin ducha a života jeho, ako aj neskoršie v životopise Ľudovíta Štúra. Hurban prevzal od Štúra, pravda bez citácie Štúrovho podkladu (išlo totiž o priateľskú službu a v istom zmysle o spoločné dielo), najmä údaje z čias štúdia Karola Štúra v Győri a v Šoproni. Ľudovít dobre poznal pomery na gymnáziu v Győri (Štúr zásadne používa jeho nemeckú podobu Ráb - Raab, kde sám študoval.“

Ako to už v dejinách býva, následky za Štúrovu politickú činnosť a angažovanosť znášala celá jeho rodina. Aj brat Karol. V lete roku 1848 v novinách Pressburger Zeitung ho napadol anonymný autor, skrývajúci sa za značku. Napadol ho za pomoc bratovi pri jeho úteku z Modry, ale aj zato, že jeho kázne nie sú dostatočne vlastenecké a že v Modre vytvára napätie medzi slovenskou a nemeckou evanjelickou cirkvou.

A že k nemu chodia na návštevu jeho bratia, čo vraj robia schválne, aby vlastenecky zmýšľajúci občan naisto nevedel, ktorý z nich je Ľudovít. Je to príbeh na novelu, no z hľadiska našej témy je treba zaregistrovať, že policajná jednotka, ktorá mala Ľudovíta Štúra zatknúť, bola trnavská národná garda. Teda nie miestni, modranskí policajti, ale trnavská národná garda. A to bolo vraj Štúrovo šťastie. Trnavskí gardisti prichádzali do Modry údajne s takým rámusom, že ich bolo počuť už od Dubovej. Skúsme uveriť, že ten rámus bol úmyselný. Publikácia má menný i vecný register, slovenské resumé, je opatrená poznámkami a má aj desaťstranovú čiernobielu obrazovú prílohu.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR