 |
| Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
|
||||||
|
Utorok 4.3.2025
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
|
||||||
|
Meniny má Kazimír
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
 Úvodná strana
|
Včera
Archív správ
Nastavenia
|
 |
Kontakt
|
Inzercia
|
|
|
Regióny
Mobilná verzia28. marca 2015
Uznanie novej spisovnej slovenčiny podporil v r.1847 spolok Tatrín
Archív - Slovenský prozaik, jazykovedec, básnik, publicista, evanjelický vikár, ideológ a organizátor slovenského národného hnutia Michal Miloslav Hodža, zomrel 26. marca 1870 v Českom Těšíne. Bol účastníkom revolúcie 1848-49 a ...
Zdieľať
Archív - Slovenský prozaik, jazykovedec, básnik, publicista, evanjelický vikár, ideológ a organizátor slovenského národného hnutia Michal Miloslav Hodža, zomrel 26. marca 1870 v Českom Těšíne. Bol účastníkom revolúcie 1848-49 a spolu so Štúrom a Hurbanom člen veľkej trojice zavŕšiteľov historického procesu slovenského národného obrodenia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. V roku 1863 bol zakladajúcim členom Matice slovenskej. Hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch. Sú to epická báseň Matora, pokus o filozoficko-básnickú esej Slavomiersky a cyklická báseň Vieroslavín. Narodil sa 22.9.1811 v Rakši, okres Martin. Foto: TASRNa štvrté a posledné zasadnutie valného zhromaždenia spolku Tatrín prišla väčšina účastníkov z Liptova na pltiach. Až do Nového Mesta nad Váhom sa priplavili ich plte. A odtiaľ je už iba na skok do Čachtíc.
V dňoch 8. a 9. augusta sa na rímskokatolíckej fare Jozefa Urbanovského v Čachticiach zišlo 58 najaktívnejších vzdelaných mužov Slovenska, aby si ujasnili postup, ako šíriť medzi slovenským ľudom osvetu a kultúru a ako postupovať ďalej pri uplatňovaní kodifikovanej slovenčiny vo všetkých krajoch Slovenska. Na zasadnutí bol prítomný aj Ľudovít Štúr a už tam naznačil, že Slovákov, a slovenskú inteligenciu zvlášť, čakajú v dohľadnej dobe ešte ťažšie boje, ako bol zápas o literárnu reč. Udalosti nasledujúcich dvoch rokov mu dali za pravdu.
Spolok Tatrín, hoci existoval iba niekoľko rokov, zohral významnú úlohu v slovenskej kultúrnej histórii. Bol to prvý spolok, ktorému sa podarilo prekonať cirkevné spory a rozdiely Slovákov. Sústredil sa predovšetkým na literárnu a vydavateľskú činnosť. Zakrátko si získal veľkú autoritu medzi slovenskými vzdelancami a z tejto pozície podporoval uznanie novej spisovnej slovenčiny. Prijal ju za úradnú reč, čím napomohol jej prenikaniu do spoločenského života. Ústredie mal v Liptovskom Mikuláši a jeho dušou bol Michal Miloslav Hodža.
V prudkom víre života si však vtedy málokto uvedomil, že všetko s manažérskym dôvtipom pripravil Ľudovít Štúr. Presne vedel, že v kraji, z ktorého jazyka najviac čerpal pre projekt kodifikácie spisovnej slovenčiny, musí byť centrála a sídlo spolku a že tam musí mať najschopnejšieho človeka. Preto v Hlbokom prežrel príkre slová na Hodžovu adresu, keď tento zapochyboval o ich úsilí vzhľadom na ohlas v Čechách, a rozhodol sa pre pokojnú argumentáciu s nenápadným dôrazom na jeho ctižiadosť.
Pôsobivá budova rímskokatolíckej fary v Čachticiach je dodnes svedkom posledného zasadnutia spolku Tatrín. Udalosť pripomína pamätná tabuľa na nej a v Čachtickom kaštieli pamätná izba s expozíciou o spolku Tatrín.
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR
