Úzkosť môže byť aj užitočná

Vysoké hladiny úzkosti menia spôsob, akým môžeme postrehnúť nebezpečenstvo. Dokážeme teda lepšie reagovať na prípadné hrozby. Vedci zistili, že úzkostliví ľudia odhaľujú hrozby v inej oblasti mozgu než cítia bezstarostní ľudia.

Tí, ktorí netrpia úzkosťou, spracúvajú signály sociálneho ohrozenia v senzorických obvodoch, čo je časť mozgu zodpovedná za rozpoznanie tvárí. Takýto rozdiel umožňujem úzkostlivým ľuďom, aby rýchlejšie prijali opatrenia na to, aby sa rýchlejšie cítili bezpečne.

 

Chráni nás úzkosť?

Doktorka Marwa El Zeinová a jej kolegovia uviedli, že ich závery vychádzať z predchádzajúcej práce, ktorá zistila, že úzkostliví ľudia majú tendenciu byť výrazne citliví na detekciu hrozieb. „Naše zistenia ukazujú, že vysoko nervózni jedinci sú schopní dekódovať signály hrozieb selektívnym spôsobom v motorickej kôre,“ uviedli pre dailymail.co.uk.

Odlišná nervová činnosť v pamäťovej a motorickej činnosti mozgu u vysoko a nízko úzkostlivých ľudí vedie k zlepšeniu konania pri signáloch hrozby. To tiež naznačuje, že úzkosť zvyšuje prínos motorických dráh počas spracovania negatívnych sociálnych signálov.

Môže to pomôcť vysvetliť, prečo sú úzkostliví jedinci stále súčasťou ľudskej populácie, aj napriek negatívnym asociáciám, ako sú depresie a dopad na fyzické zdravie. Vedci dodali, že úzkosť bola v súlade s adaptívnou funkciou pri odhaľovaní efektívneho a rýchleho reagovania na hrozby v životnom prostredí.

 

Kam sa pozeráte?

Doktorka El Zein a jej kolegovia merali elektrickú aktivitu v mozgoch 24 dobrovoľníkov. Ukázali im sériu nahnevaných a vystrašených tvárí, ktoré hľadeli rôznymi smermi. Zistili, že smer, ktorým osoba pozerá, hrá kľúčovú úlohu pri zvýšení citlivosti na emócie. Hnev sa spájal s priamym pohľadom a produkoval reakciu v mozgu len za 200 milisekúnd, zatiaľ čo ak nahnevaný človek hľadal inde, reakcia bola pomalšia.

Mozog bol tiež schopný odhaliť iné negatívne emócie, ako je strach, rýchlejšie než pozitívne emócie. Aj v dave zaregistrujete nahnevaný pohľad skôr, ak smeruje na vás, než keby smeroval inam. Zistenia vedcov ukazujú, že mozog venuje viac prostriedkov na spracovanie negatívnych emócií, ktoré signalizujú ohrozenie, skôr než na akékoľvek zobrazenie negatívnej emócie.

U každého dobrovoľníka tiež merali ich úroveň úzkosti pred každým experimentom. Tí s vysokou úrovňou mali vyššiu aktivitu v oblastiach mozgu, ktoré riadia pohyb. Tí s nízkou zase v senzorických centrách. Avšak, neodhalili žiaden rozdiel v tom, akú pozornosť tieto skupiny venovali nebezpečným signálom.