Úžerníci na východe obchodujú aj so zdravím.

Rómovia z odľahlých východoslovenských osád si požičiavajú peniaze od úžerníkov ešte aj na poplatky u lekára. Dvadsaťkorunáčka, ktorú si pacient požičia od úžerníka, sa za niekoľko dní od pôžičky môže vyšplhať na dvojnásobok sumy. K tomu treba prirátať peniaze na cestu k lekárovi, poplatok za recept a lieky. Najhoršie na tom sú matky s malými deťmi, ktoré k lekárovi chodia najčastejšie.
„Ak si vezmem od úžerníka päťsto korún, do prvej sociálnej podpory musím vrátiť tisíc,“ hovorí osadníčka z Kluknavy, matka troch detí. A to ráta iba s ochorením jedného dieťaťa. Ak treba ísť k lekárovi so všetkými tromi, potrebuje minimálne trojnásobok poberanej sociálnej dávky. V prípade, že si vypožičia od miestneho úžerníka, minimálne na pol roka sa so svojimi dávkami môže rozlúčiť. Poštárky ich vraj odovzdávajú priamo úžerníkom. Aj preto návštevnosť u obvodných lekárov v oblastiach, v ktorých žije početná komunita Rómov, výrazne klesá.
Afganský lekár Abdul Wares, ktorý má svoju ambulanciu priamo v Kluknave, dvadsaťkorunové poplatky najchudobnejším odpúšťa, alebo lieči na dlh. „Keď dostanú podporu, peniaze do ambulancie prinesú,“ hovorí lekár, ktorému počet rómskych pacientov klesol minimálne o polovicu.
Podobné skúsenosti má aj jeho kolega v Bystranoch Amiri Rahib, tiež lekár z Afganistanu, ktorý má v obvode veľa rómskych pacientov. Aj on lieči najbiednejších Rómov na sekeru. „Zažil som biedu v rodnom Afganistane, na Slovensku je to však hrozné,“ hovorí. Rahibovi nedávno v obvode prepukla tuberkulóza a osadníci nemali ani na cestovné do desať kilometrov vzdialenej nemocnice v Krompachoch.
V roku 2000 zomierali Rómovia na Spiši v priemere o sedem až osem rokov mladší ako príslušníci majoritnej spoločnosti. Odhaduje sa, že v súčasnosti sa dožívajú o desať až dvanásť rokov menej a zomierajú už na celkom banálne ochorenia, pričom vekový priemer nepresahuje 45 rokov. Polícia o tomto druhu úžery údajne nevie a osadní Rómovia na Spiši o nej mlčia. Pre nich je strach z úžerníkov horší ako smrť. 
Jožo T. Schön