Úžasný Mauric z Úžasnej Plochozeme od úžasného Pratchetta

Bratislava 11. apríla (TASR) - Terry Pratchett napísal počas svojho života veľa kníh. Román Úžasný Mauric a jeho vzdělaní hlodavci je síce iba malým kúskom cyklu Úžasnej Plochozeme, no rozhodne nie bezvýznamným.


Román je pomerne neobvyklou verziou klasického príbehu o potkaniarovi so zázračnou píšťalkou, ktorý dokázal pomocou svojho umenia vyhnať krysy z miest. V tomto príbehu je však mladý potkaniar iba bábkou v rukách niekoho inteligentnejšieho. Na prekvapenie čitateľa sa hlavnou postavou stávajú krysy. Spolu s kocúrom menom Mauric zožrali magický odpad a získali mimoriadnu inteligenciu. Začali hovoriť a zložito myslieť.

Zatiaľ čo sa krysy snažia naučiť žiť s novými schopnosťami v známom svete, Mauric má iné plány. Napriek ľudskému mysleniu v sebe nezaprie prefíkanú a vypočítavú mačku a rozhodne sa krysy využiť. Aj s chlapcom putujú po mestách a dobre zahraným divadlom okrádajú obyvateľov. Ich posledná zastávka však bude pre všetkých skúškou a krysy sa budú musieť naučiť nové slovo. Zlo.

Pratchettova fantázia bola neskutočne bohatá. Jeho krysy nie sú len obyčajné hovoriace zvieratá. Každá postava je iná a aj ten najmenší charakter je vykreslený plasticky. Čitateľ s postavami dýcha, sympatizuje, alebo s nimi nesúhlasí. Ľudia sú v tomto prípade tí hlúpejší a nedôležití. Dej určujú krysy, na čele s intelektuálom Diabolským gulášom a racionálnym Čiernym prelivom. Hoci ich mená znejú komicky, čitateľ si po čase uvedomí, že sú múdrejší než mnohí z nás a začne ich brať vážne.

Terry Pratchett bol známy tým, že dokázal láskavo a zároveň úderne poukázať na problémy spoločnosti. Príbeh Úžasného Maurica nie je výnimkou, práve naopak. Za veľmi čitateľne napísaným fantasy príbehom sa skrýva hnev nad ľudskou obmedzenosťou a predsudkami voči všetkému, čomu nerozumieme. Autor apeluje na čitateľa najmä pomocou postavy Diabolského guláša. Intelektuálny rojko túži len po tom, aby našiel svoje miesto vo svete, kde ho stále všetci berú len ako nebezpečnú krysu. Sám to však nedokáže.

„Pak se většina z nich vrátí do svých vlastních měst a nastraží své krysí pasti, nasypou misky plné jedu, protože některé mozky nezměníte ani sekerou.“

Kniha nie je hrubá a veľmi ľahko sa číta. Napriek tomu, že je až 28. dielom cyklu Plochozeme, pokojne po ňom môže siahnuť aj čitateľ, ktorý sa s Pratchettovým svetom nikdy nestretol. Román funguje ako samostatný celok, má jasný úvod a záver. Dej je plný nečakaných zvratov, ktoré však fungujú a samotný príbeh nerozbijú. Ak máte radi trochu fantázie, určite nebudete sklamaní. A nezáleží na tom, či hľadáte oddychové čítanie, alebo máte v pláne premýšľať nad príbehom ešte dva dni.