|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Nedeľa 22.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Adela
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
19. marca 2013
Už len voči jedinej sudkyni ústavného súdu nebola námietka
Ústavný súd (ÚS) SR dostal dnes námietku predpojatosti sťažovateľa Jozefa Čentéša proti predsedníčke a sudkyni ústavného súdu Ivette Macejkovej. Potvrdila to hovorkyňa ÚS SR Anna Pančurová. ...
Zdieľať
KOŠICE 19. marca (WEBNOVINY) – Ústavný súd (ÚS) SR dostal dnes námietku predpojatosti sťažovateľa Jozefa Čentéša proti predsedníčke a sudkyni ústavného súdu Ivette Macejkovej. Potvrdila to hovorkyňa ÚS SR Anna Pančurová.
"Macejková mala spolu s ústavnými sudcami Rudolfom Tkáčikom a Ľudmilou Gajdošíkovou, proti ktorým vzniesol námietku zaujatosti prezident SR Ivan Gašparovič, rozhodovať o Čentéšovej námietke predpojatosti, doručenej ústavnému súdu 20. februára proti sudcom III. senátu Jánovi Auxtovi a Ľubomírovi Dobríkovi,“ uviedla Pančurová.
Neinformovala, aké konkrétne dôvody uviedol Čentéš voči Macejkovej. Ústavná sudkyňa Marianna Mochnáčová ostala tak jediná, voči ktorej ani prezident Gašparovič, ani Čentéš nevzniesol námietku.
Ústavnému súdu 3. januára 2013 doručili sťažnosť Jozefa Čentéša, ktorou namietal porušenie práva na prístup k voleným a iným verejným funkciám za rovnakých podmienok a právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti prezidentom Ivanom Gašparovič, ktorý ho napriek zvoleniu parlamentom nevymenoval za generálneho prokurátora a ktorá obsahovala aj návrh na nariadenie dočasného opatrenia.
Ústavný súd na neverejnom zasadnutí pléna náhodným výberom pridelil sťažnosť sudcovi spravodajcovi Petrovi Brňákovi, členovi I. senátu, ktorý pracuje v zložení Marianna Mochnáčová, predsedníčka a sudcovia Peter Brňák a Milan Ľalík. Začala sa tým námietková vojna, v ktorej zainteresované strany – Čentéš i Gašparovič, postupne namietali zaujatosť jednotlivých sudcov.
Vybŕdnuť z tejto námietkovej vojny ústavne konformným spôsobom možno podľa Macejkovej uplatnením doktríny nevyhnutnosti. Doktrína umožňuje sudcovi, ktorý by bol inak vylúčený, pojednávať a rozhodovať vo veci z dôvodu, že ak by sa tak nestalo, viedlo by to k nespravodlivosti, resp. odopretiu spravodlivosti. Podľa ústavných právnikov ďalším možným riešením by bola novela ústavy, alebo zákona o konaní pred ústavným súdom, ktoré nepočítali s takouto situáciou.
"Macejková mala spolu s ústavnými sudcami Rudolfom Tkáčikom a Ľudmilou Gajdošíkovou, proti ktorým vzniesol námietku zaujatosti prezident SR Ivan Gašparovič, rozhodovať o Čentéšovej námietke predpojatosti, doručenej ústavnému súdu 20. februára proti sudcom III. senátu Jánovi Auxtovi a Ľubomírovi Dobríkovi,“ uviedla Pančurová.
Neinformovala, aké konkrétne dôvody uviedol Čentéš voči Macejkovej. Ústavná sudkyňa Marianna Mochnáčová ostala tak jediná, voči ktorej ani prezident Gašparovič, ani Čentéš nevzniesol námietku.
Ústavnému súdu 3. januára 2013 doručili sťažnosť Jozefa Čentéša, ktorou namietal porušenie práva na prístup k voleným a iným verejným funkciám za rovnakých podmienok a právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti prezidentom Ivanom Gašparovič, ktorý ho napriek zvoleniu parlamentom nevymenoval za generálneho prokurátora a ktorá obsahovala aj návrh na nariadenie dočasného opatrenia.
Ústavný súd na neverejnom zasadnutí pléna náhodným výberom pridelil sťažnosť sudcovi spravodajcovi Petrovi Brňákovi, členovi I. senátu, ktorý pracuje v zložení Marianna Mochnáčová, predsedníčka a sudcovia Peter Brňák a Milan Ľalík. Začala sa tým námietková vojna, v ktorej zainteresované strany – Čentéš i Gašparovič, postupne namietali zaujatosť jednotlivých sudcov.
Vybŕdnuť z tejto námietkovej vojny ústavne konformným spôsobom možno podľa Macejkovej uplatnením doktríny nevyhnutnosti. Doktrína umožňuje sudcovi, ktorý by bol inak vylúčený, pojednávať a rozhodovať vo veci z dôvodu, že ak by sa tak nestalo, viedlo by to k nespravodlivosti, resp. odopretiu spravodlivosti. Podľa ústavných právnikov ďalším možným riešením by bola novela ústavy, alebo zákona o konaní pred ústavným súdom, ktoré nepočítali s takouto situáciou.