Už 70 rokov sa vyrába krém, ktorý sa stal legendou - INDULONA

Hlohovec/Bratislava 21. mája (TASR) - Len máloktorý výrobok z čias budovania socializmu prežil v dobrom zdraví rok 1990. Ochranný krém na ruky Indulona z bývalej Slovakofarmy Hlohovec to šťastie mal.


"V prostredí totalitného plánovitého hospodárstva sa správala ako klasický kapitalistický produkt. Vyrobila si meno, značka sa predávala a aj dnes je pojmom," povedal Richard R. Senček, jeden z autorov publikácie Chemický priemysel v zrkadle dejín Slovenska.

Krém, ktorý sa popri industriálnej paste Solvina a ďalšími ochrannými pomôckami "fasoval" v rámci zabezpečenia ochrany zdravia pri práci vo všetkých veľkých podnikoch a organizáciách, si to poistil aj "zázračnými" vlastnosťami, hoci ich odborníci považovali iba chiméru. Okrem medicínskych účinkov ju ľudia využívali aj v domácnostiach na ošetrenie rôznych predmetov, nábytku i topánok, dokonca sa tvrdilo, že v prípade núdze si ju môžu ľudia natierať na chlieb a konzumovať. V armáde údajne slúžila aj ako alternatíva tukov na vyprážanie.

"Základnou výhodou krému bolo, že sa vyrábal v sterilnom prostredí, výrobný proces bol kontrolovaný a udržiavala sa vysoká čistota. To vtedy nebolo bežné," myslí si Richard S. Senček. Tajomstvo kvality Indulony spočívalo aj v tom, že sa pri výrobe nepoužívali konzervačné látky a parfumované zložky boli na prírodnej báze. Základnou surovinou sa stala prírodná vazelína a čistená voda z artézskych studní.

Vojnou zničené Československo začalo vo veľkom industrializovať svoje územie. Budovali sa veľké podniky, nové bane, zakladali družstvá, stavali sa elektrárne, priehrady. To všetko často bez vhodných výrobných a ochranných prostriedkov. Tým hlavným zostávali stále ruky robotníkov a poľnohospodárov. Táto drina sa čochvíľa začala prejavovať vysušenou a popraskanou pokožkou rúk. Koncom štyridsiatych rokov minulého storočia sa začalo viac hovoriť o dermatózach vo vybraných priemyselných odvetviach a poľnohospodárstve. Objavovali sa odborné práce zamerané na diagnostiku, klinickú časť, terapiu i prevenciu.

V bývalom Československu boli podobné štúdie a praktická aplikácia zásad ochrany zdravia pri práci rozpracované v Baťovej nemocnici v Zlíne. Vznikol aj Vedecký ústav pre priemyslové zdravotníctvo, jeho prednostom bol dermatológ MUDr. Jan Roubal. Ešte pred vznikom Indulony sa v Blansku v pobočnom závode Spolku pro chemickou a hutní výrobu vyrábali ochranné masti značky Alice. Jedným z autorov bol prednosta kožnej kliniky v Olomouci dermatológ MUDr. Gustav Lejhanec. Práve spomínaní lekári stáli aj pri zrode prvej receptúry novej ochrannej masti.

"Prechodne boli výrobou poverené výrobné družstvo Golgot v Prahe a Lučobné a farmaceutické závody n. p. Likier – závod Piešťany," spomína na začiatky výroby Indulony Bohuslav Proksa, ktorý sa dlhé roky zaoberal históriou chemicko-farmaceutickej výroby v Hlohovci.

"Podnik Slovakofarma Hlohovec vznikol až 1. januára 1950, takže ochranný krém v jeho základnej forme pre celé Československo sa v Hlohovci vyrábal až po roku 1950. Jeho názov odvodili od slova industrializácia, ktorá bola v tom období politickým programom," spomína Proksa.

Krém sa v prvopočiatkoch výroby, ktorý sa datuje aj k 21. máju 1948, vyrábal a distribuoval po krajine do veľkých fabrík bez názvu. Ľudovo sa nazýval aj "zázračný krém". Názov vymysleli až keď sa dostal do voľného predaja.

V roku 1958 sa dostala na trh univerzálna modrá Indulona (A/64), ktorú poznáme aj dnes. Veľkosériová výroba sa spustila v roku 1964. Do roku 1974 sa tento ochranný krém vyrábal ako liek na liečbu dermatóz. Potom bol preradený do skupiny kozmetických prípravkov s liečebnými účinkami. Popularitu mu zabezpečila dobrá účinnosť a dostupnosť.

"Bola súčasťou regulatívov ochranných prostriedkov a ako pracovnú pomôcku ju povinne používali v určitom období všetky výrobné podniky," dodáva B. Proksa. Zaujímavosťou je, že receptúra krému sa za celú jeho existenciu nezmenila, rovnako ako technologický postup. S dobou sa menili iba obaly.