Ústavný súd zrušil opatrenie, ktoré bránilo verejne voliť GP

KOŠICE 13. júla (WEBNOVINY) – Ústavný súd zrušil svoje predbežné opatrenie z 15. júna, ktorým znemožnil verejnú voľbu generálneho prokurátora tým, že rozhodol o pozastavení účinnosti novelizovaného Zákona o rokovacom poriadku Národnej rady SR, kým nerozhodne vo veci samej.


Ako informovala predsedníčka ústavného súdu Ivetta Macejková, uznesenie bolo zverejnené večer 12. júla na internetovej stránke súdu, v ten istý deň expedované do Zbierky zákonov SR a spolu s odlišnými stanoviskami dvoch sudcov bolo zaslané aj zainteresovaným účastníkom konania.

Jadro ústavného sporu spočíva v tom, či je verejná voľba generálneho prokurátora a ďalších činiteľov, ktorú pripúšťa novela zákona o rokovacom poriadku parlamentu, v súlade s ústavou, alebo je s ňou v rozpore. Niet pochybností, že tajná voľba je v súlade s ústavou. Ústavný súd by podľa medializovaného vyjadrenia mal vo veci rozhodnúť pravdepodobne v septembri.


Macejková a Ľalík boli proti

„Ústavný súd zrušil predbežné opatrenie, pretože tajnou voľbou generálneho prokurátora 17. júna na 9. schôdzi NR SR pominuli dôvody, pre ktoré bolo opatrenie vydané a ani v súčasnosti neexistujú iné, ktoré by signalizovali reálnosť alebo aspoň potenciálnosť ohrozenia základných práv a slobôd, značných hospodárskych škôd či iný nenapraviteľný následok,“ odôvodnil ÚS svoje rozhodnutie. Za zrušenie hlasovala väčšina ústavných sudcov. Odlišné stanoviská mali predsedníčka ústavného súdu Ivetta Macejková a podpredseda Milan Ľalík. Ilustračné foto: SITA/Tomáš Benedikovič

Macejková vo svojom odlišnom stanovisku k uzneseniu prijatého plénom uvádza, že Národná rada SR síce „stihla“ voľbu vykonať skôr ako sa rozhodnutie ústavného súdu o pozastavení účinnosti napadnutých ustanovení stalo všeobecne záväzným (pred jeho uverejnením v Zbierke zákonov), jej postup však smeroval skôr k obídeniu rozhodnutia ústavného súdu než k naplneniu zásady vzájomného rešpektovania sa a spolupráce štátnych a ústavných orgánov.

Sudca Mila Ľalík uvádza, že „ústavný súd rezignoval na svoju povinnosť chrániť ústavnosť, keď rozhodnutie Národnej rady Slovenskej republiky zo 17. júna 2011 ako prostriedok, resp. trik slúžiaci na nerešpektovanie rozhodnutia ústavného súdu z 15. júna 2011 aproboval a uznal za relevantný dôvod na zrušenie posudzovania účinnosti vymedzeného ustanovenia“.

Ako vyplýva zo zverejneného uznesenia, ústavný súd súčasne spojil do jedného konania dva návrhy o preskúmanie ústavnosti novelizovaného Zákona o rokovacom poriadku NR SR v časti upravujúcej spôsob volieb generálneho prokurátora a ďalších činiteľov. Novelizovaný rokovací poriadok dával poslancom na výber, či budú voliť verejne, alebo tajne, pričom pred novelou sa generálny prokurátor a ďalší činitelia mohli voliť iba tajne. Jeden návrh podal zastupujúci generálny prokurátor Ladislav Tichý a druhý skupina 35 poslancov NR SR za stranu Smer-SD.

Nového generálneho prokurátora Jozefa Čentéša zvolila tajným hlasovaním Národná rada SR 17. júna. Do funkcie ho však musí vymenovať prezident, čo však Ivan Gašparovič dodnes neurobil.