Ústavný súd rozhoduje o spôsobe voľby generálneho prokurátor

Poslanci zvolili Jozefa Čentéša tajne


Prezident už niekoľko mesiacov váha s vymenovaním Jozefa Čentéša, ktorého poslanci NR SR 17. júna zvolili v tajnom hlasovaní a získal 79 hlasov, pričom sa na voľbe nezúčastnili opozičné strany.

Tesne pred touto voľbou stiahol svoju kandidatúru Dobroslav Trnka a voľby ako fyzická osoba napadol na ústavnom súde. Generálna prokuratúra je bez šéfa od februára tohto roka, keď sa skončilo funkčné obdobie Dobroslava Trnku. Vedením prokuratúry je poverený námestník Ladislav Tichý. Odporúčame:

Jozef Čentéš vyhral tajnú voľbu, Fico zúri,prezident ho nevymenuje
Najťažším momentom pre Radičovú bola voľba prokurátora
Ústavný súd zrušil opatrenie, ktoré bránilo verejne voliť GP
Sulík nepresvedčil Gašparoviča, aby vymenoval Čentéša KOŠICE 28. septembra (WEBNOVINY) - Ústavný súd SR dnes rozhoduje o tom, či sa má kandidát na generálneho prokurátora voliť zásadne iba tajne alebo sa môže voliť i verejne.

Rozhodnutím o ústavnom spôsobe voľby môže odstrániť jeden z dôvodov, na základe ktorých prezident Ivan Gašparovič dodnes nevymenoval do funkcie kandidáta na generálneho prokurátora SR Jozefa Čentéša.

Ústavný súd podrobne preskúma, či nie sú v rozpore s Ústavou SR novelizované ustanovenia rokovacieho poriadku NR SR o voľbe generálneho prokurátora, ktoré umožňujú tajné aj verejné voľby, pričom o spôsobe voľby majú rozhodnúť poslanci pred jej vykonaním.


Sťažnosti na ústavnom súde

Ústavný súd na neverejnom zasadaní pléna 29. júna prijal na ďalšie konanie podanie skupiny 35 poslancov NR SR za stranu Smer-SD. Žiadajú preskúmať ústavnosť novelizovaného rokovacieho poriadku, ktorým sa menia pravidlá obsadzovania a volieb niektorých predstaviteľov štátnych orgánov a ústavných činiteľov.

Plénum zároveň rozhodlo, že spája do jedného konania toto podanie s podaním zastupujúceho generálneho prokurátora Ladislava Tichého z 30. mája, ktorý tiež napadol ustanovenia novely rokovacieho poriadku NR SR týkajúceho sa volieb. Plénum súčasne zrušilo svoje uznesenie z 15. júna, ktorým pozastavilo účinnosť niektorých napadnutých ustanovení, pretože voľba generálneho prokurátora sa uskutočnila ešte pred nadobudnutím účinnosti a bola tajná.

Predchádzajúca zákonná úprava určovala obligatórne (povinne) tajnú voľbu predsedu a podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu, kandidátov na sudcov ústavného súdu, kandidáta na generálneho prokurátora, predsedu a členov dozornej rady Fondu národného majetku. Novela zrušila povinnú tajnú voľbu a dala možnosť obsadzovať tieto posty tajnou aj verejnou voľbou.Navrhovatelia argumentujú, že zmeny odporujú ústave a boli motivované politicky. Argumentujú, že tajné hlasovanie o voľbe predsedu a podpredsedov NKÚ, kandidátov na ústavných sudcov, kandidáta na vymenovanie generálneho prokurátora okrem iného prispievajú k ochrane ich väčšej nezávislosti od vôle politických strán a zoskupení a slúžia k tomu, aby výkon uvedených funkcií prispieval k ochrane ústavnosti, slobodnej politickej súťaže a pri eliminácii vplyvu čiastkových záujmov účastníkov politickej súťaže. Zrušenie tajného hlasovanie je podľa nich v priamom rozpore s článkami Ústavy SR. Žiadajú preto, aby napadnuté novelizované ustanovenia Zákona o Rokovacom poriadku NR SR ústavný súd vyhlásil za protiústavné.