Ústavný súd nerozhodol o preukazovaní pôvodu majetku

KOŠICE 2. marca (WN/SITA) - Ústavný súd (ÚS) SR na dnešnom verejnom zasadaní pléna nerozhodol o tom, či je zákon o preukazovaní pôvodu majetku v súlade s ústavou alebo nie. So žiadosťou o preskúmanie súladu tohto zákona s Ústavou SR sa na ÚS obrátili dve skupiny poslancov Národnej rady SR, zastupované Jánom Drgoncom a Katarínou Tóthovou. Predseda ÚS Ján Mazák zúčastnené strany oboznámil, že Drgonec pôvodný návrh rozšíril a ÚS na neverejnom zasadaní návrhu na rozšírenie podania vyhovel. Žiadna zo zúčastnených strán nemala voči tomu námietky.

Daniel Lipšic, ktorý zastupuje NR SR ako odporcu, trvá na tom, že zákon nie je protiústavný. Daniel Lipšic okrem iného uviedol, že v prípade nejde o pravú retroaktivitu, ako tvrdia navrhovatelia, ale iba o nepriamu. Povedal, že o priamu retroaktivitu by šlo vtedy, ak by zákon dnes stanovil, že to čo v minulosti nebolo trestným činom, je dnes kvalifikované ako trestný čin. V tomto prípade však ide o to, že príjmy, prostredníctvom ktorých občan získal majetok, boli nelegálne aj v minulosti. Zároveň požiadal ústavný súd, ak by vyhovel navrhovateľom a konštatoval, že zákon nie je v súlade s ústavou, aby do odôvodnenia svojho rozhodnutia zapracoval aj isté usmernenie pre zákonodarcu, ako postupovať pri úprave jestvujúceho, alebo príprave nového zákona, aby nebol v rozpore s ústavou. Dodal, že štát mal a bude mať záujem na tom, aby sa odhalil majetok nadobudnutý z nelegálnych príjmov, čo má umožniť práve tento zákon.

Tóthová opätovne zdôraznila, že trvajú na svojom podaní, v ktorom žiadajú ÚS, aby napadnuté časti zákona zrušil pre ich neústavnosť.

Predseda ÚS Ján Mazák odročil pojednávanie na 26. apríla, kedy ÚS vyhlási svoje rozhodnutie.

Zákon 335/2005 Z.z. o preukazovaní pôvodu majetku mal začať platiť v septembri 2005. So žiadosťou o preskúmanie jeho ústavnosti sa na ÚS obrátili až dve skupiny poslancov NR SR zastupované Jánom Drgoncom a Katarínou Tóthovou. Už pri predbežnom prekovaní návrhu na začatie konania ústavný súd vyhovel žiadosti navrhovateľov a pozastavil jeho účinnosť, lebo dospel k záveru, že jeho ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva a slobody, najmä pokiaľ ide o zásah do vlastníckych práv s osobitným zreteľom na jeho spätnú účinnosť.

Drgonec a Tóthová tvrdia, že tento zákon svojím obsahom a účelom popiera princípy právneho štátu. Za kardinálny problém zákona označili okrem zásahu do vlastníckych práv aj jeho retroaktívnosť, nejednoznačnosť niektorých pojmov najmä pokiaľ ide o subjekty, oznamovanie podozrení občanmi a vnášanie právnej neistoty. Drgonec na pojednávaní spochybnil už samotný spôsob prijatia tohto zákona.

Podľa Lipšica zákon protiústavný nie je. Ústavnému súdu na januárovom pojednávaní doložil aj písomné argumenty. ,,Zákon obhajujem preto, že ide o podobný návrh, aký do parlamentu predložila aj vláda, no nebol prijatý, hoci bol lepší ako zákon, o ktorom rokuje ústavný súd. Som presvedčený, že zákon je v súlade s ústavou,“ povedal Daniel Lipšic. Pripustil, že súčasný zákon o preukazovaní pôvodu majetku má viaceré chyby, ktoré sa však dajú napraviť. Dodal, že takýto zákon potrebujeme. ,,Verím, že ústavný súd nám dá návod, v akých limitoch sa môžeme pohybovať, aby si štát mohol plniť svoju úlohu v tom, že nebude tolerovať prípady a situácie, keď majetok ľudí zjavne nezodpovedá ich legálnym príjmom. V takom prípade by štát mal mať možnosť takýto majetok odňať,“ povedal Lipšic.

FOTO:SITA