Ústavný súd: Chýbajúci sudcovia znamenajú riziká pre rozhodovanie

Košice 8. júla (TASR) - Rozhodovacia činnosť Ústavného súdu (ÚS) SR je v posledných dvoch rokoch negatívne poznačená neúplným zložením jeho pléna. "Táto skutočnosť sa nepriaznivo prejavuje v predlžujúcej sa dĺžke konania pred Ústavným súdom, ako aj v náraste počtu návrhov, ktoré boli pri rozhodovaní v pléne Ústavného súdu zamietnuté z procesných dôvodov bez toho, aby sa o nich meritórne rozhodlo, pretože sa pre meritórne rozhodnutie nedosiahla ústavou požadovaná väčšina siedmich hlasov," uviedol ÚS SR v tlačovej správe.


Na ÚS sú z celkového počtu 13 ústavných sudcov dlhodobo neobsadené tri miesta. Na najnovšie rozhodnutie prezidenta SR Andreja Kisku nevymenovať z piatich kandidátov zvolených Národnou radou SR na uvoľnené posty ani jedného ústavní sudcovia reagovali, že ho berú na vedomie. ÚS SR zároveň upozornil, že v porovnaní s predchádzajúcimi obdobiami svojej činnosti dlhodobo čelí dramatickému nárastu počtu podaní. V dôsledku toho a pre chýbajúcich troch sudcov sa nevyhnutne predlžuje dĺžka konania pred ÚS.

Z daného stavu podľa ÚS vyplýva pre jeho rozhodovaciu činnosť riziko, že nebude schopný konať bez zbytočných prieťahov, čiže samotný súd bude porušovať základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Druhým rizikom je, že pre rozhodnutie v pléne ÚS pri počte desiatich sudcov nebude možné dosiahnuť ústavou požadovanú väčšinu siedmich hlasov. "Tým sa zvyšuje pravdepodobnosť, že návrhy, na ktorých prerokovanie je príslušné plénum a pri ktorých sa nedosiahne nadpolovičná väčšina sedem hlasov, sa budú zamietať z procesných dôvodov bez toho, aby sa o nich meritórne rozhodlo," konštatoval ÚS. Od 4. júla 2014 bolo z dôvodu nedosiahnutia nadpolovičnej väčšiny pri hlasovaní pléna zamietnutých deväť návrhov.

"Sudcovia Ústavného súdu si svoje pracovné povinnosti zariadia tak, aby s poukazom na uvedené riziká žiadnemu účastníkovi nebolo odopreté základné právo na spravodlivé súdne konanie a základné právo na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov," uviedol ÚS. Ústavní sudcovia ďalej deklarovali, že naďalej budú napĺňať poslanie ÚS ako nezávislého súdneho orgánu ochrany ústavnosti.

Neúplné zloženie má ÚS od júla 2014, keď sa uvoľnili tri miesta ústavných sudcov. Prezident Kiska zo šestice kandidátov, ktorú schválil parlament, vymenoval len sudkyňu Janu Baricovú, u ostatných piatich podľa jeho slov nenašiel hlboký záujem o ústavné právo a potrebnú kvalifikáciu, aj keď zákonné nároky spĺňali. Následne došlo k sporom o to, či na takýto postup mal oporu v ústave, pričom senát ÚS rozhodol, že prezident porušil práva troch sťažujúcich sa kandidátov. Ďalší post na ÚS sa uvoľnil koncom februára tohto roku, keď sa skončilo funkčné obdobie sudcu Ľubomíra Dobríka. Vtedajšia NR SR s väčšinou poslancov Smeru-SD zvolila dvoch kandidátov – Mojmíra Mamojku a Janu Laššákovú. Prezident Kiska v stredu (6.7.) oznámil, že z daných kandidátov na ústavného sudcu nevymenuje ani jedného s tým, že nespĺňajú nároky spojené s takýmto postom.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR