ÚŠP: Konáme v každej korupčnej veci a s rovnakou vážnosťou

Bratislava 14. augusta (TASR) - Úrad špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) koná v každej korupčnej veci, každá korupcia je pre úrad trestným činom. Vyhlásila to dnes hovorkyňa špeciálnej prokuratúry Jana Tökölyová, podľa ktorej prokurátor ku každej trestnej veci, o ktorej sa dozvie, pristupuje s rovnakou vážnosťou. Tökölyová tak reagovala na analýzu rozhodnutí Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) v Pezinku vo veciach korupcie, ktorú vypracovali predstavitelia Transparency International Slovensko (TIS). Jej záver je, že korupcia na Slovensku je takmer bez trestu.


Tökölyová uznáva, že miera škodlivosti je u rôznych trestných činov rôzna, ale Trestný zákon nepozná "malú alebo drobnú korupciu". "Korupcia je špecifický trestný čin a jej latentnosť je obrovská. Prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry v súčinnosti s vyšetrovateľmi robia všetko pre to, aby zabezpečili dôkazy potrebné na odhalenie tejto trestnej činnosti," deklarovala.

Podľa ÚŠP nie je jednoduché objasniť korupčnú protiprávnu činnosť a keď sa to neurobí v okamihu odovzdávania peňazí, je ťažké ju dokázať. "Korupcia, ktorá sa stala pred hodinou, je už historická a problematická na zadokumentovanie a dokázanie. Obraz a zvuk v priestore - to je ideálny stav, ktorý ale takmer neexistuje," uviedla.

Hovorkyňa zároveň informovala, že pre trestné činy korupčného charakteru bolo v roku 2012 skončené trestné stíhanie 193 páchateľov, čo je pokles oproti roku 2011, kedy to bolo 223 páchateľov, aj oproti roku 2010, kedy ich bolo 244. Obžaloba bola podaná na 83 osôb a odsúdených bolo 127 ľudí. Dohodou o vine a treste skončilo trestné stíhanie 85 obvinených.

Najčastejšie sa vyskytujúcim korupčným trestným činom bol trestný čin podplácania, za ktorý bolo skončené trestné stíhanie 117 ľudí. Najväčšiu skupinu páchateľov tvorili osoby, ktoré prostredníctvom úplatku chceli dosiahnuť pozitívne vybavenie svojich žiadostí u štátnych orgánov, najmä obvodných úradov pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie, u lekárov Sociálnej poisťovne a u obvodných lekárov.

Pre trestný čin prijímania úplatku bolo skončené trestné stíhanie 49 osôb. Tento trestný čin bol často páchaný verejnými činiteľmi, ktorí boli zároveň stíhaní aj pre trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa (27 páchateľov). Pre trestný čin nepriamej korupcie bolo skončené trestné stíhanie 22 osôb, ostatné formy korupcie sa vyskytovali ojedinele.

Z analýzy TIS vyplýva, že až 48 percent všetkých úplatkov, ktoré sa dostali pred ŠTS, boli úplatky nižšie ako 20 eur. Úplatky vyššie ako 100 eur tvoria len približne štvrtinu z tých, o ktorých súd rozhodoval. Len päť percent zo skúmaných rozhodnutí sa týkalo závažnej korupcie v súvislosti s verejnými obstarávaniami, eurofondmi či voľbami.

TIS poukazuje na to, že ŠTS sa úplatok dokazuje ťažšie ako podplácanie. Z analýzy totiž vyplynulo, že 15 percent prípadov obžalovaných z prijatia úplatku končí oslobodením, kým pri podplácaní sú to štyri percentá.

Šéf TIS Gabriel Šípoš z toho vyvodil štyri závery. "Korupcia je takmer beztrestná, je tu slabá verejná kontrola, keďže z rozhodnutí súdov vidíme len štvrtinu (tri štvrtiny prípadov sú ukončené dohodou o vine a treste, ktoré odôvodnenie neobsahujú), štátni zamestnanci sú oslobodzovaní častejšie ako bežný občan a napokon je tu aj nerovnomernosť trestov, kedy za najvážnejšiu korupciu súdy dávajú len podmienečné tresty," uviedol na dnešnej tlačovej konferencii.

Podľa jeho slov viac nepodmienečných trestov padlo za niekoľko eurové úplatky ako za korupciu v súvislosti s tendrami, pričom výšku uloženého trestu ovplyvňuje skôr priznanie páchateľa ako celospoločenská významnosť kauzy.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR