|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Nedeľa 24.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Emília
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
19. februára 2013
Úsek R1 do Ružomberka sa možno nikdy nepostaví
Výstavba pripravovaného predĺženia rýchlostnej cesty R1 z Banskej Bystrice do Ružomberka sa skôr ako v roku 2016 nezačne. Aktualizácia programu výstavby diaľnic a rýchlostných ...
Zdieľať
BANSKÁ BYSTRICA 19. februára (WEBNOVINY) - Výstavba pripravovaného predĺženia rýchlostnej cesty R1 z Banskej Bystrice do Ružomberka sa skôr ako v roku 2016 nezačne.
Aktualizácia programu výstavby diaľnic a rýchlostných ciest, ktorú koncom minulého roka vypracoval rezort dopravy a predložil do medzirezortného pripomienkového konania, s ním nepočíta.
Kým nezaradenie tohto zhruba 50-kilometrového predĺženia R1 do stále platného programu výstavby vyvolalo v roku 2011 vlnu protestných vyhlásení predstaviteľov dotknutých samospráv, teraz sú k tejto téme ticho.
„Súčasná vláda sa na svojom výjazdovom zasadnutí v Poltári uzniesla, že od polroka 2013 bude pokračovať v rýchlostnej komunikácii R2. Aj v projekte R1 z Banskej Bystrice do Ružomberka samozrejme urobím všetko pre to, aby naša argumentácia bola úspešná,“ uviedol pre agentúru SITA banskobystrický župan Vladimír Maňka.
Ten v roku 2011 na základe uznesenia župného zastupiteľstva listom upozorňoval vtedajšieho ministra dopravy Jána Figeľa na dôležitosť pokračovania R1 do Ružomberka.
Pokračovať čo najrýchlejšie s výstavbou R1 do Ružomberka okrem župného zastupiteľstva požadovalo v jednomyseľne prijatom uznesení v júni 2011 aj mestské zastupiteľstvo v Banskej Bystrici, výzvu podporili aj predsedovia regionálnych združení miest a obcí v Banskobystrickom kraji. Banskobystrický primátor Peter Gogola kvôli tomu spolu s primátorom Ružomberka Jánom Pavlíkom adresoval vtedajšiemu ministrovi dopravy Figeľovi otvorený list.
„Žiadame o prehodnotenie významu trasy R1 Banská Bystrica – Ružomberok akceptovanie pôvodne stanovených termínov výstavby úsekov cesty R1, ktoré predpokladajú ukončenie výstavby do roku 2016,“ uviedli vtedy v spoločnom liste primátori.
Gogola zatiaľ nekonal
Na otázku, či v súvislosti s absenciou výstavby predĺženia R1 do Ružomberka v aktualizovanom programe výstavby diaľnic a rýchlostných ciest pripravuje nejaké aktivity, Gogola pred dvoma týždňami agentúre SITA odpovedal, že sa tým bude zaoberať.
Jeho hovorca Filip Roháček dnes uviedol, že primátor zatiaľ v tejto veci nekonal.
Predĺženie R1 z Banskej Bystrice do Ružomberka, kde sa má napojiť na diaľnicu D1, je plánované aj ako nový koridor časti cesty s medzinárodnou dopravou E77 od hraníc s Maďarskom cez Šahy, Zvolen, Banskú Bystricu, Ružomberok a Tvrdošín po hranice s Poľskom, respektíve od Budapešti na Krakov.
Tranzitnú dopravu má odkloniť z horského priechodu Donovaly a okolia zdrojov pitnej vody do tunela popod Hiadeľské sedlo medzi Nízkymi Tatrami a Starohorskými vrchmi.
Úsek, ktorý možno nebude
Podľa zámeru, ktorý po posúdení vplyvov na životné prostredie (v takzvanom procese EIA) získal od ministerstva životného prostredia ešte na jeseň 2010 súhlasné stanovisko, sa mala na úsekoch Slovenská Ľupča - Korytnica a Korytnica - Ružomberok začať výstavba v roku 2011 a na úseku Banská Bystrica - Slovenská Ľupča v roku 2012.
Celé predĺženie R1 z Banskej Bystrice do Ružomberka malo byť podľa zámeru hotové v októbri 2016.
Aktuálne je znova otázne aj to, či sa R1 do Ružomberka vôbec niekedy bude stavať.
„Na severo-južné prepojenie hlavných cestných ťahov D1 a R1 sa v tomto momente vypracovávajú ešte iba technické štúdie realizovateľnosti a preto ešte nie je rozhodnuté, ktorým koridorom sa budú realizovať. Jedna alternatíva hovorí o R1 z Banskej Bystrice do Ružomberka, druhá o R3 cez Turčiansku kotlinu. Či a kedy sa ktorý úsek bude stavať, dnes teda nie je možné zodpovedne určiť, všetko bude závisieť od spomínaných štúdií realizovateľnosti, stavu príprav aj finančných možností Slovenska,“ uviedol dnes pre agentúru SITA hovorca ministra dopravy Martin Kóňa.
V minulosti sa o už o toto severo-južné trasovanie sporili Banskobystrická a Žilinská župa s tým, že malo ísť o úsek rýchlostnej cesty R3. Kým Žilinská župa presadzovala trasu cez Martin a Žiar nad Hronom, Banskobystrická župa chcela trasu cez Ružomberok a Banskú Bystricu. Za ministra dopravy Ľubomíra Vážneho sa do plánov ministerstva dopravy dostali obe trasy, spojnica Banskej Bystrice s Ružomberkom však nie ako súčasť R3, ale ako predĺženie R1.
Aktualizácia programu výstavby diaľnic a rýchlostných ciest, ktorú koncom minulého roka vypracoval rezort dopravy a predložil do medzirezortného pripomienkového konania, s ním nepočíta.
Kým nezaradenie tohto zhruba 50-kilometrového predĺženia R1 do stále platného programu výstavby vyvolalo v roku 2011 vlnu protestných vyhlásení predstaviteľov dotknutých samospráv, teraz sú k tejto téme ticho.
„Súčasná vláda sa na svojom výjazdovom zasadnutí v Poltári uzniesla, že od polroka 2013 bude pokračovať v rýchlostnej komunikácii R2. Aj v projekte R1 z Banskej Bystrice do Ružomberka samozrejme urobím všetko pre to, aby naša argumentácia bola úspešná,“ uviedol pre agentúru SITA banskobystrický župan Vladimír Maňka.
Ten v roku 2011 na základe uznesenia župného zastupiteľstva listom upozorňoval vtedajšieho ministra dopravy Jána Figeľa na dôležitosť pokračovania R1 do Ružomberka.
Pokračovať čo najrýchlejšie s výstavbou R1 do Ružomberka okrem župného zastupiteľstva požadovalo v jednomyseľne prijatom uznesení v júni 2011 aj mestské zastupiteľstvo v Banskej Bystrici, výzvu podporili aj predsedovia regionálnych združení miest a obcí v Banskobystrickom kraji. Banskobystrický primátor Peter Gogola kvôli tomu spolu s primátorom Ružomberka Jánom Pavlíkom adresoval vtedajšiemu ministrovi dopravy Figeľovi otvorený list.
„Žiadame o prehodnotenie významu trasy R1 Banská Bystrica – Ružomberok akceptovanie pôvodne stanovených termínov výstavby úsekov cesty R1, ktoré predpokladajú ukončenie výstavby do roku 2016,“ uviedli vtedy v spoločnom liste primátori.
Gogola zatiaľ nekonal
Na otázku, či v súvislosti s absenciou výstavby predĺženia R1 do Ružomberka v aktualizovanom programe výstavby diaľnic a rýchlostných ciest pripravuje nejaké aktivity, Gogola pred dvoma týždňami agentúre SITA odpovedal, že sa tým bude zaoberať.
Jeho hovorca Filip Roháček dnes uviedol, že primátor zatiaľ v tejto veci nekonal.
Predĺženie R1 z Banskej Bystrice do Ružomberka, kde sa má napojiť na diaľnicu D1, je plánované aj ako nový koridor časti cesty s medzinárodnou dopravou E77 od hraníc s Maďarskom cez Šahy, Zvolen, Banskú Bystricu, Ružomberok a Tvrdošín po hranice s Poľskom, respektíve od Budapešti na Krakov.
Tranzitnú dopravu má odkloniť z horského priechodu Donovaly a okolia zdrojov pitnej vody do tunela popod Hiadeľské sedlo medzi Nízkymi Tatrami a Starohorskými vrchmi.
Úsek, ktorý možno nebude
Podľa zámeru, ktorý po posúdení vplyvov na životné prostredie (v takzvanom procese EIA) získal od ministerstva životného prostredia ešte na jeseň 2010 súhlasné stanovisko, sa mala na úsekoch Slovenská Ľupča - Korytnica a Korytnica - Ružomberok začať výstavba v roku 2011 a na úseku Banská Bystrica - Slovenská Ľupča v roku 2012.
Celé predĺženie R1 z Banskej Bystrice do Ružomberka malo byť podľa zámeru hotové v októbri 2016.
Aktuálne je znova otázne aj to, či sa R1 do Ružomberka vôbec niekedy bude stavať.
„Na severo-južné prepojenie hlavných cestných ťahov D1 a R1 sa v tomto momente vypracovávajú ešte iba technické štúdie realizovateľnosti a preto ešte nie je rozhodnuté, ktorým koridorom sa budú realizovať. Jedna alternatíva hovorí o R1 z Banskej Bystrice do Ružomberka, druhá o R3 cez Turčiansku kotlinu. Či a kedy sa ktorý úsek bude stavať, dnes teda nie je možné zodpovedne určiť, všetko bude závisieť od spomínaných štúdií realizovateľnosti, stavu príprav aj finančných možností Slovenska,“ uviedol dnes pre agentúru SITA hovorca ministra dopravy Martin Kóňa.
V minulosti sa o už o toto severo-južné trasovanie sporili Banskobystrická a Žilinská župa s tým, že malo ísť o úsek rýchlostnej cesty R3. Kým Žilinská župa presadzovala trasu cez Martin a Žiar nad Hronom, Banskobystrická župa chcela trasu cez Ružomberok a Banskú Bystricu. Za ministra dopravy Ľubomíra Vážneho sa do plánov ministerstva dopravy dostali obe trasy, spojnica Banskej Bystrice s Ružomberkom však nie ako súčasť R3, ale ako predĺženie R1.