Usáma bin Ládin sa do dejín zapísal najkrutejším teroristickým útokom

Rijád/Bratislava 10. marca (TASR) – Od narodenia vodcu teroristickej siete al-Káida Usáma bin Ládina uplynulo dnes 60 rokov. Mal byť okrem iných teroristických útokov aj organizátorom a financovateľom útokov z 11. septembra 2001 na Svetové obchodné centrum (WTC) v New Yorku a na Pentagón vo Washingtone, pri ktorých zomrelo viac ako 3000 ľudí.


Usáma bin Ládin sa narodil 10. marca 1957 v Rijáde ako 17. dieťa z 50-53 detí v rodine saudskoarabského podnikateľa. Bol jedináčikom desiatej manželky svojho otca, ale mal mnoho nevlastných súrodencov.

Stal sa vodcom sunnitskej teroristickej siete al-Káida. Jeho meno sa spájalo s viacerými teroristickými útokmi. Bol na čele rebríčka desiatich najhľadanejších teroristov na svete. Americký Federálny úrad pre vyšetrovanie (FBI) vypísal za informácie, ktoré by viedli k jeho zadržaniu, 50 miliónov dolárov.

Jeho otec Muhammad Awad bin Ládin prišiel do kráľovstva dnešnej Saudskej Arábie okolo roku 1930 z Južného Jemenu. Začínal ako robotník v prístave v Džidde a končil ako bohatý majiteľ najväčšej stavebnej firmy v krajine. Spolupracoval úzko s kráľovskou rodinou z dynastie Saúdovcov, postavil pre nich luxusné paláce za najnižšie ceny. Jeho matkou bola istá Sýrčanka. Otec zomrel, keď mal Usáma 13 rokov. V 17 rokoch sa Usáma oženil so sýrskym dievčaťom z príbuzenstva. V Džidde vyštudoval rozličné školy a takisto i univerzitu. Od roku 1981 pracoval v podstate vo verejnej správe kráľa Abd al-Azíza. Precestoval krajiny Arabského polostrova, Sýriu, Pakistan, Afganistan a Sudán.

Po invázii Zväzu sovietskych socialistických republík (ZSSR) do Afganistanu v roku 1979 mal možnosť v Pakistane vidieť mnohých utečencov: spolu utieklo asi 6,2 milióna Afgancov. Povzbudený myšlienkou džihádu (svätej vojny) sa vrátil do Saudskej Arábie a začal zhromažďovať financie či iné prostriedky pre bojovníkov islamu proti Sovietom.

V roku 1982 sa sám do Afganistanu dostal a osobne pomáhal, pričom sa občas zapojil aj do otvoreného boja. V roku 1984 založil penzión v pakistanskom Pešávare, kde sa mali zhromažďovať afganskí a arabskí bojovníci - bola to jeho prvá skúsenosť s vlastnými výcvikovými tábormi. Od roku 1986 začal budovať takéto tábory na afganskom území, do roku 1988 ich bolo šesť.

V roku 1988 inicioval spolu s viacerými spolupracovníkmi z Afganistanu založenie lepšej a dokonalejšej organizačnej štruktúry, teroristickej siete. Nazvali ju al-Káida (Základňa).
 

Po skončení vojny v roku 1989 sa mohol vrátiť späť do Saudskej Arábie, kde ho zastihla správa o obsadení Kuvajtu irackými vojskami. Anexia Kuvajtu 2. augusta 1990 vyvrcholila vojenskou operáciou Púštna búrka v roku 1991. Vynútila si spoluprácu Saudskoarabov, pričom bolo americkým či iným spojeneckým vojskám umožnené rozmiestniť sa v Saudskej Arábii a útočiť z jej územia, ktoré považoval nielen bin Ládin za posvätné pre moslimov.

Začal teda iniciovať protesty proti "okupácii" svojej krajiny, ktorá naňho za to zanevrela. Americké vojská na Arabskom polostrove zostali aj po skončení vojny v roku 1991, čím sa stupňovala jeho nenávisť voči Američanom. Tá rástla aj v dôsledku podpory Spojených štátov amerických Izraelu v izraelsko-palestínskom konflikte.

Usáma bin Ládin odišiel zo svojej vlasti do Sudánu a iných arabských krajín, kde pripravoval teroristické útoky na rôzne americké ciele. V roku 1996 sa v Kábule ujalo vedenia štátu radikálne hnutie Taliban, a tak sa mohol ukryť opäť za vlajku Afganistanu. Tam budoval al-Káidu, jej výcvikové strediská, zhromažďoval majetok a organizoval teroristické akcie. Tam sa tiež rodili myšlienky, nápady a plány pre dosiaľ najkrutejší a najhorší teroristický útok v dejinách.



Príčina, ktorá by zastrešovala a ospravedlňovala teroristické útoky na ciele v USA z 11. septembra 2001, neexistuje. Pre tento hrubý medzinárodný terorizmus, ktorý pripravil o život tisícky civilistov, niet ospravedlnenia. Avšak skupine islamistických radikálnych teroristov z al-Káidy či jej podobným organizáciám sa to zdá ako logický krok.

Teroristi spolupracujúci s bin Ládinom - a najmä bin Ládin sám - boli islamskí radikáli, ktorí si dokázali vysvetliť učenie svojho náboženstva inak než väčšina veriacich moslimov, pričom boli a sú hlboko presvedčení o svojej pravde.

Nemajú problém obetovať život, pretože veria, že budú po smrti bohato odmenení za svoje zásluhy, predovšetkým ak medzi tie zásluhy možno počítať smrť Američana, ktorý sa previnil svojou príslušnosťou k národu, ktorého armáda okupovala posvätné miesta islamu.

Mnoho rodinných príslušníkov Usámu bin Ládina údajne po teroristických útokoch v USA v roku 2001 ušlo do Iránu.

Špeciálne komando amerických vojakov Usámu bin Ládina 2. mája 2011 zabilo pri prestrelke v dome v pakistanskom meste Abbottabad, ležiacom približne 100 kilometrov severne od Islamabadu, kde sa ukrýval. Jeho smrť v mimoriadnom príhovore k národu oznámil 44. americký prezident Barack Obama.

Americkí predstavitelia následne informovali, že bin Ládina po smrti pochovali v mori. Tento krok zdôvodnili tým, že by bolo ťažké nájsť krajinu, ktorá by bola ochotná prijať jeho pozostatky. Podľa niektorých médií chceli USA zabrániť aj tomu, aby bin Ládinovo telo skončilo po jeho smrti v moslimskej hrobke, kde by mohlo byť predmetom uctievania.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR