|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Nedeľa 22.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Adela
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
28. októbra 2009
Úrokové marže bánk na Slovensku patria k najvyšším v EÚ
Úrokové marže bánk pôsobiacich na slovenskom trhu v tomto roku stúpli. Konštatuje to Národná banka Slovenska, podľa ktorej miera poklesu klientskych sadzieb bola takmer vo všetkých prípadoch ...
Zdieľať
BRATISLAVA 28. októbra (WEBNOVINY) - Úrokové marže bánk pôsobiacich na slovenskom trhu v tomto roku stúpli. Konštatuje to Národná banka Slovenska, podľa ktorej miera poklesu klientskych sadzieb bola takmer vo všetkých prípadoch menšia, ako miera poklesu medzibankových sadzieb. Podobný vývoj bol pritom podľa analýzy centrálnej banky, ktorou sa bude v stredu zaoberať aj Cenová rada vlády, zaznamenaný vo všetkých krajinách Európskej únie. Marže na úvery predstavujú rozdiel medzi klientskymi sadzbami na nové úvery a príslušnou sadzbou na medzibankovom trhu.
V niektorých prípadoch sú však úrokové marže na Slovensku výrazne vyššie ako v ostatných krajinách. "Pri úrokových sadzbách na novoposkytnuté úvery na bývanie s fixáciou do jedného roka je možné pozorovať trend nárastu úrokových marží počas prvého polroka 2009 v takmer všetkých krajinách. Najvyššiu úroveň dosiahli marže pri týchto úveroch na konci prvého polroka 2009 na Slovensku. Pričom ešte v poslednom štvrťroku 2008 boli marže na Slovensku nižšie ako v Poľsku a Českej republike," uvádza centrálna banka. Podobný vývoj je pritom možné pozorovať aj pri úveroch na bývanie s fixáciou od 1 do 5 rokov. Marže v slovenských bankách v tomto prípade dosiahli podľa Národnej banky Slovenska v porovnaní s inými krajinami druhú najvyššiu úroveň.
Podobný vývoj Slovensko zaznamenalo aj v prípade úrokového diferenciálu. Rozdiel medzi úrokovými sadzbami na nové úvery s fixáciou do jedného roka a novými termínovými vkladmi s rovnakou splatnosťou, na Slovensku napríklad v júli tohto roka predstavoval 4,38 percentuálneho bodu. Ešte v závere vlaňajška to pritom bolo 3,19 bodu. Krajiny eurozóny v priemere vykázali tento diferenciál v závere minulého roka vo výške 1,34 percentuálneho bodu a v siedmom mesiaci tohto roka 1,18 bodu.
Pod výraznejší nárast úrokových marží sa podľa centrálnej banky podpísal nižší pokles úrokových sadzieb na úvery. "Úrokové sadzby na úvery domácnostiam, na rozdiel od úverov podnikom, nezaznamenali až taký výrazný pokles. Zatiaľ čo priemerné úrokové sadzby na úvery na nehnuteľnosti pre obyvateľstvo klesli od začiatku roka o 0,67 percentuálneho bodu, úrokové sadzby na nové investičné úvery podnikom zaznamenali takmer dvojnásobný pokles o 1,2 percentuálneho bodu," konštatuje Národná banka Slovenska.
Vo vývoji marží na úvery obyvateľstvu pritom existujú rozdiely aj v rámci jednotlivých bánk pôsobiacich na Slovensku. Už dlhodobo podľa záverov centrálnej banky vykazujú vyššie marže najväčšie banky. Stredne veľké banky viac menej kopírujú úrokovú politiku veľkých bánk s tým, že vykazujú nižšiu úroveň marží. "V prvom polroku sa rozdiel medzi skupinou veľkých bánk a stredne veľkých bánk však ešte viac zvýšil, a dosiahol takmer jeden percentuálny bod," dodáva NBS. Úrokové marže pritom stúpli aj v podnikovom sektore. Ich vývoj však bol porovnateľný s vývojom v iných krajinách, ktoré tiež zaznamenali nárast marží a bol spôsobený predovšetkým vyšším kreditným rizikom.
Úlohu analyzovať vývoj úrokových marží Národnej banke Slovenska uložila Cenová rada vlády. "Máme informáciu, že pozícia Slovenska z hľadiska úrokového diferenciálu v rámci eurozóny alebo celej európskej dvadsaťsedmičky je veľmi zlá," konštatoval po minulomesačnom rokovaní rady jej predseda Peter Mihók. Centrálna banka dostala úlohu pôvodnú správu dopracovať a opätovne predložiť na októbrové rokovanie rady. Tvrdenie Petra Mihóka následne odmietla Slovenská banková asociácia. Podľa nej sa totiž úrokové marže bánk pôsobiacich na Slovensku neodlišujú od situácie v okolitých krajinách a odzrkadľujú stav, v akom sa nachádza slovenská ekonomika.
Národná banka Slovenska však upozorňuje, že hodnotiť rozdiely v úrokových maržiach a diferenciáloch medzi krajinami Európskej únie je pomerne náročná úloha, vzhľadom na komplexnosť problematiky. Výška marží je totiž podľa nej ovplyvnená viacerými premennými, najmä kreditným rizikom klientov, dostupnosťou zdrojov na finančných trhoch, konkurenciou, ochranou spotrebiteľa, štruktúrou príjmov bánk, vymožiteľnosťou práva a inými faktormi.
SITA
V niektorých prípadoch sú však úrokové marže na Slovensku výrazne vyššie ako v ostatných krajinách. "Pri úrokových sadzbách na novoposkytnuté úvery na bývanie s fixáciou do jedného roka je možné pozorovať trend nárastu úrokových marží počas prvého polroka 2009 v takmer všetkých krajinách. Najvyššiu úroveň dosiahli marže pri týchto úveroch na konci prvého polroka 2009 na Slovensku. Pričom ešte v poslednom štvrťroku 2008 boli marže na Slovensku nižšie ako v Poľsku a Českej republike," uvádza centrálna banka. Podobný vývoj je pritom možné pozorovať aj pri úveroch na bývanie s fixáciou od 1 do 5 rokov. Marže v slovenských bankách v tomto prípade dosiahli podľa Národnej banky Slovenska v porovnaní s inými krajinami druhú najvyššiu úroveň.
Podobný vývoj Slovensko zaznamenalo aj v prípade úrokového diferenciálu. Rozdiel medzi úrokovými sadzbami na nové úvery s fixáciou do jedného roka a novými termínovými vkladmi s rovnakou splatnosťou, na Slovensku napríklad v júli tohto roka predstavoval 4,38 percentuálneho bodu. Ešte v závere vlaňajška to pritom bolo 3,19 bodu. Krajiny eurozóny v priemere vykázali tento diferenciál v závere minulého roka vo výške 1,34 percentuálneho bodu a v siedmom mesiaci tohto roka 1,18 bodu.
Pod výraznejší nárast úrokových marží sa podľa centrálnej banky podpísal nižší pokles úrokových sadzieb na úvery. "Úrokové sadzby na úvery domácnostiam, na rozdiel od úverov podnikom, nezaznamenali až taký výrazný pokles. Zatiaľ čo priemerné úrokové sadzby na úvery na nehnuteľnosti pre obyvateľstvo klesli od začiatku roka o 0,67 percentuálneho bodu, úrokové sadzby na nové investičné úvery podnikom zaznamenali takmer dvojnásobný pokles o 1,2 percentuálneho bodu," konštatuje Národná banka Slovenska.
Vo vývoji marží na úvery obyvateľstvu pritom existujú rozdiely aj v rámci jednotlivých bánk pôsobiacich na Slovensku. Už dlhodobo podľa záverov centrálnej banky vykazujú vyššie marže najväčšie banky. Stredne veľké banky viac menej kopírujú úrokovú politiku veľkých bánk s tým, že vykazujú nižšiu úroveň marží. "V prvom polroku sa rozdiel medzi skupinou veľkých bánk a stredne veľkých bánk však ešte viac zvýšil, a dosiahol takmer jeden percentuálny bod," dodáva NBS. Úrokové marže pritom stúpli aj v podnikovom sektore. Ich vývoj však bol porovnateľný s vývojom v iných krajinách, ktoré tiež zaznamenali nárast marží a bol spôsobený predovšetkým vyšším kreditným rizikom.
Úlohu analyzovať vývoj úrokových marží Národnej banke Slovenska uložila Cenová rada vlády. "Máme informáciu, že pozícia Slovenska z hľadiska úrokového diferenciálu v rámci eurozóny alebo celej európskej dvadsaťsedmičky je veľmi zlá," konštatoval po minulomesačnom rokovaní rady jej predseda Peter Mihók. Centrálna banka dostala úlohu pôvodnú správu dopracovať a opätovne predložiť na októbrové rokovanie rady. Tvrdenie Petra Mihóka následne odmietla Slovenská banková asociácia. Podľa nej sa totiž úrokové marže bánk pôsobiacich na Slovensku neodlišujú od situácie v okolitých krajinách a odzrkadľujú stav, v akom sa nachádza slovenská ekonomika.
Národná banka Slovenska však upozorňuje, že hodnotiť rozdiely v úrokových maržiach a diferenciáloch medzi krajinami Európskej únie je pomerne náročná úloha, vzhľadom na komplexnosť problematiky. Výška marží je totiž podľa nej ovplyvnená viacerými premennými, najmä kreditným rizikom klientov, dostupnosťou zdrojov na finančných trhoch, konkurenciou, ochranou spotrebiteľa, štruktúrou príjmov bánk, vymožiteľnosťou práva a inými faktormi.
SITA