ÚPN dal podnet na prokuratúru pre prípady zastrelených na hraniciach

BRATISLAVA 29. mája (WEBNOVINY) – Ústav pamäti národa (ÚPN) dnes doručil na Generálnu prokuratúru podnet za zabíjanie na hraniciach. Podanie sa netýka len tých, ktorí zasahovali proti ľuďom, ale všetkých zodpovedných za zločiny proti ľudskosti, povedal šéf ÚPN Ján Petranský. „Podanie prichádza takmer po 19 rokoch od pádu totalitného režimu a je smutné, že k tomu nedošlo skôr,“ zdôraznil. Dodal, že je paradoxné, ak dnes kritizujú ústav ľudia, ktorí mohli v tejto veci dávno Podrobne zdokumentované prípady 42 ľudí, ktorí boli zabití pri pokuse o prechod štátnej hranice medzi Slovenskom a Rakúskom v rokoch 1948 až 1989 spolu s menami ľudí, ktorí nesú za ich smrť zodpovednosť, zverejnil ústav na svojej webovej stránke. „15. septembra 1952 o 11:42 v úseku 9. roty Devín použili jej príslušníci zbrane s výsledkom proti osobe, ktorá na doske plávala cez rieku Morava do Rakúska. Zbrane použila hliadka z pozorovateľne - slobodník František Maňák a slobodník Jozef Michalčík a piati príslušníci, ktorí prišli na upozornenie hliadky. Úhrnom bolo na narušiteľa vypálených 142 rán z ľahkého guľometu, 14 rán z pušky a 67 rán zo samopalu. Použitím týchto zbraní bola osoba usmrtená a utonula v rieke. Telo neznáme bolo v odpoludňajších hodinách vytiahnuté z rieky pomocou rybárskej siete. Dodatočne bolo zistené, že zastrelený Jozef Galus, nar. 7. marca 1941 je žiak piatej triedy národnej školy v Bratislave,“ prečítal z prípadu Jozefa Galusa riaditeľ sekcie dokumentácie ÚPN Ľubomír Morbacher. „Chceme poznať odpoveď orgánov činných v trestnom konaní na tieto skutky. My si myslíme, že to boli zločiny proti ľudskosti,“ zdôraznil. Ľudia, ktorí sa o prechod hranice pokúsili, boli zastrelení, alebo usmrtení elektrickým prúdom v drôtených zátarasách, výbuchom nástražných mín či roztrhaní služobnými psami. Niektorí zahynuli v autách, alebo v zostrelených lietadlách. Nedovolené prekročenie štátnej hranice kvalifikoval bývalý komunistický režim ako trestný čin. Od roku 1976 to bolo v rozpore s medzinárodným paktom o občianskych a politických právach. Mnoho obetí sa nenašlo, boli zahrabané, pozostalí sa nikdy nedozvedeli, kde telá ležia. „Celkovo možno povedať, že na československej hranici so západom zahynulo od roku 1948 až do roku 1989 najmenej 600 civilných osôb“. SITA