Uplynie 85 rokov od Noci dlhých nožov, krvavých čistiek v Nemecku

Mníchov/Bratislava 29. júna (TASR) – Krvavé čistky, ktoré vošli do dejín ako Noc dlhých nožov alebo aj ako Operácia kolibrík znamenali koniec dvojvládia v nacistickom hnutí a ideologickej opozície v Nemecku. Odohrali sa pred 85 rokmi - v noci z 29. na 30. júna 1934. Po tomto vražednom puči mala krajina už iba jedného neobmedzeného vodcu - Adolfa Hitlera, ktorý dospel k diktátorstvu cestou vrážd svojich najbližších spolupracovníkov a desiatok nepohodlných ľudí z oblasti politiky i cirkvi.


Zoznam nežiaducich osôb zosnovali nacistickí pohlavári Heinrich Himmler, Reinhard Heydrich, Hermann Göring a poľný maršal Walter von Reichenau na čele s Adolfom Hitlerom. Starostlivo vypracovali zoznam tých, ktorí by mohli popierať absolútnu moc vodcu a nemilosrdne ich dali zlikvidovať.

Na samom vrchole tohto zoznamu bol Ernest Röhm, niekdajší blízky spojenec Adolfa Hitlera, ktorý mu výrazne pomohol pri vzostupe k moci. Vodca organizácie SA (Sturmabteilung – útočný oddiel) patril k ľuďom, ktorý stál po Hitlerovom boku, keď nacistickému hnutiu hrozila porážka. Sprostredkoval mu kontakty s tou časťou nemeckého dôstojníckeho zboru, pre ktorú nacizmus znamenal splnenie ich politických túžob a osobných ambícií. Hitler si zväčša udržiaval od ľudí odstup, iba s Ernestom Röhmom si tykal, čo bolo známe aj verejne. Po nástupe nacistov k moci mu poslal srdečný ďakovný list, v ktorom mu tykal a oslovoval ho "Ernest".

Silné zázemie jednotiek SA, ktoré mali tri milióny príslušníkov (ľudovo sa prezývali hnedé košele, podľa typických uniforiem) však znamenalo pre Hitlera nepriateľa, ktorý musel byť zlikvidovaný. Niektorí vodcovia SA totiž hovorili o nutnosti ďalšej revolúcie a navrhovali, aby SS a SA podliehali jednotnému ministerstvu obrany, ktoré mal riadiť práve Röhm.

Organizácia SS začala vznikať v rámci SA po roku 1923, teda po neúspešnom pokuse o nacistický prevrat v Nemecku, ktorý dostal názov ako "pivný" puč. Zatiaľ čo skratka SA označovala "útočné oddiely", skratka SS (Schutzstaffel) mala označovať akoby čosi nevinnejšie "ochranné oddiely". Kým oddiely SA terorizovali protivníkov a ovládali ulice, úloha SS bola zdanlivo nevinná – brániť stranícke schôdze. Lenže kým SA boli masovou organizáciou, SS prísne výberovou - budúci člen musel merať viac ako 180 cm a musel zodpovedať kritériám "árijskej rasy".

Práve príslušníci elitných oddielov SS a gestapa zohrali počas Noci dlhých nožov úlohu katov. Situáciu im uľahčilo to, že všetci lídri jednotiek SA sa zišli v kúpeľoch Bad Wiessee pri Mníchove. Esesáci pozatýkali v noci z 29. na 30. júna 1934 prekvapených vodcov SA v priebehu niekoľkých hodín. Vyťahovali ich z postelí aj krčiem. Medzi prvými bol zatknutý hlavný veliteľ SA Ernest Röhm. Na dvere izby, v ktorej spal, zabúchal Hitler. Keď mu rozospatý veliteľ otvoril, prekvapený cúvol, ale vzápätí sa radostne rozosmial a chcel sa vrhnúť s otvoreným náručím k Hitlerovi. Ten ho odstrčil a povedal jedinú vetu: "Si prasa, zradca a strana s tebou zakrúti!"

Hitler nechal Röhma uväzniť do cely v Stadelheimskej väznici v Mníchove s pripravenou pištoľou položenou na stolíku hneď vedľa postele. Röhm samovraždu odmietol so slovami "nech si ma Hitler príde zastreliť osobne". Keď dvaja príslušníci SS vstúpili do cely a strelili mu do hlavy, stál v pozore oblečený iba vo vojenských nohaviciach.

Podľa odhadov bolo počas Noci dlhých nožov zavraždených od štyristo do tisíc vysokopostavených predstaviteľov SA. Hitler súčasne urobil aj krvavú čistku vo svojej strane NSDAP. Niektoré zdroje uvádzajú, že popraviť dal vyše tisíc prívržencov strany. Presný počet obetí ostal štátnym tajomstvom a Hermann Göring nariadil spáliť všetky dokumenty, ktoré s akciou súviseli.

V utorok 3. júla 1934 prijala nemecká vláda uznesenie, v ktorom sa hovorilo, že opatrenia, ktoré sa museli urobiť na likvidáciu vlastizradných útokov 30. júna a následne 1. a 2. júla 1934, sú v zmysle núdzovej obrany štátu v plnej zhode s právom. Teror bol povýšený na zákon.

V Nemecku proti týmto udalostiam nikto neprotestoval, naopak mnohí ich privítali. Súhlas s nimi vyslovil dokonca aj ríšsky prezident Paul von Hindenburg, ktorý poslal Hitlerovi telegram: "Zachránili ste nemecký národ pred veľkým nebezpečenstvom. Kto sa chce zapísať do dejín, musí vedieť preliať krv."

Prvé obvinenia za Noc dlhých nožov boli vznesené až po vyše dvadsiatich rokoch - v roku 1957. V Mníchove sa postavil pred súd Michael Lippert, jeden z mužov, ktorí zavraždili Ernsta Röhma, ako aj veliteľ popravnej čaty v Stadelheimskej väznici Sepp Dietrich.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR