|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Utorok 24.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Adam a Eva
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
24. septembra 2011
Uplatnenie absolventov by mohlo ovplyvniť peniaze pre školu
Stredné aj vysoké školy by v budúcnosti mohli dostávať peniaze zo štátneho rozpočtu podľa toho, do akej miery dokážu spoločnosti vrátiť túto investíciu prostredníctvom svojich absolventov. ...
Zdieľať
BRATISLAVA 24. septembra (WEBNOVINY) - Stredné aj vysoké školy by v budúcnosti mohli dostávať peniaze zo štátneho rozpočtu podľa toho, do akej miery dokážu spoločnosti vrátiť túto investíciu prostredníctvom svojich absolventov.
Ministerstvo školstva pripravuje analýzu, ktorá má vyhodnotiť návratnosť a efektívnosť investície štátu do vzdelávania. V súčasnosti štát financuje školy podľa ich nákladov na študijné programy, po novom by to mohlo byť inak. "Ak sa ukáže, že nejaký študijný program je veľmi drahý pre štát a že dokonca jeho absolventi potom odchádzajú do zahraničia, tak to bude situácia, v ktorej by mal štát zvážiť, či nemá investovať menej do takéhoto programu," vyhlásil tento týždeň na tlačovej konferencii minister školstva Eugen Jurzyca.
Stredné aj vysoké školy by v budúcnosti mohli dostávať peniaze zo štátneho rozpočtu podľa toho, do akej miery dokážu spoločnosti vrátiť túto investíciu prostredníctvom svojich absolventov. Ministerstvo školstva pripravuje analýzu, ktorá má vyhodnotiť návratnosť a efektívnosť investície štátu do vzdelávania. V súčasnosti štát financuje školy podľa ich nákladov na študijné programy, po novom by to mohlo byť inak. "Ak sa ukáže, že nejaký študijný program je veľmi drahý pre štát a že dokonca jeho absolventi potom odchádzajú do zahraničia, tak to bude situácia, v ktorej by mal štát zvážiť, či nemá investovať menej do takéhoto programu," vyhlásil tento týždeň na tlačovej konferencii minister školstva Eugen Jurzyca. Autor: Ján Lőrincz
Kozmonaut, ktorý robí kuchára by vyšiel draho
Rozhodujúcimi parametrami návratnosti by mali byť výška odvodov, ktoré absolventi pošlú do štátnej pokladnice či vynaložené náklady na ich vzdelanie zo strany štátu. "Nevadí nám, keď niekto vyštuduje právo, ide robiť manažéra aj keď neštudoval manažment, ale je to dobrý manažér a na odvodoch a daniach zaplatí z dôvodu, že veľmi veľa zarába, oveľa viac než priemerný absolvent práva, to podľa mňa nevadí," poznamenal Jurzyca.
Opačným prípadom sú absolventi, ktorí vyštudujú drahú vysokú školu, no buď sa nezamestnajú, alebo odídu pracovať do iného sektora s nižším príjmom. "Napríklad, keby sme mali vysokú školu kozmonautickú, tak bude neskutočne drahá, lebo študenti budú musieť trénovať lety do vesmíru. Ale ak by boli vyštudovaní kozmonauti zamestnaní napríklad ako kuchári, tak by odviedli štátu na odvodoch a daniach tak málo, že by nám vyšlo, že toto je mimoriadne extrémne stratový študijný program," vysvetlil Jurzyca.
Štúdium by malo odrážať potreby spoločnosti
Rezort ešte nevie, či bude merať efektívnosť investícií podľa fakúlt, katedier, skupiny odborov alebo študijných programov. Metodiku ako aj prvé výsledky však chce do konca volebného obdobia. "Budeme musieť podľa týchto oblastí alebo subjektov zbierať náklady na vzdelávanie a výnosy týchto investícií, potom zmeráme návratnosť," uviedol Jurzyca. Zníženie či škrtnutie dotácie by podľa neho hrozilo stratovým školám.
Prezident Slovenskej rektorskej konferencie Libor Vozár hovorí, že je prirodzené, ak sa štát pozerá na návratnosť vynaložených peňazí, pretože štúdium by malo odrážať potreby spoločnosti. Náklady na študijný program dokážu školy vyčísliť už dnes. Vozár však upozorňuje na rizika takéhoto rozdeľovania peňazí. "V bankovníctve sú vysoké platy, no napríklad v prípade učiteľov sú platy nízke. Ale bál by som sa to postaviť tak, že učiteľov nepotrebujeme," povedal agentúre SITA Vozár.
Rozhodujúcimi parametrami návratnosti by mali byť výška odvodov, ktoré absolventi pošlú do štátnej pokladnice či vynaložené náklady na ich vzdelanie zo strany štátu. "Nevadí nám, keď niekto vyštuduje právo, ide robiť manažéra aj keď neštudoval manažment, ale je to dobrý manažér a na odvodoch a daniach zaplatí z dôvodu, že veľmi veľa zarába, oveľa viac než priemerný absolvent práva, to podľa mňa nevadí," poznamenal Jurzyca. Opačným prípadom sú absolventi, ktorí vyštudujú drahú vysokú školu, no buď sa nezamestnajú, alebo odídu pracovať do iného sektora s nižším príjmom. "Napríklad, keby sme mali vysokú školu kozmonautickú, tak bude neskutočne drahá, lebo študenti budú musieť trénovať lety do vesmíru. Ale ak by boli vyštudovaní kozmonauti zamestnaní napríklad ako kuchári, tak by odviedli štátu na odvodoch a daniach tak málo, že by nám vyšlo, že toto je mimoriadne extrémne stratový študijný program," vyhlásil tento týždeň na tlačovej konferencii minister školstva Eugen Jurzyca. Autor: Ján Lőrincz
Ministerstvo školstva pripravuje analýzu, ktorá má vyhodnotiť návratnosť a efektívnosť investície štátu do vzdelávania. V súčasnosti štát financuje školy podľa ich nákladov na študijné programy, po novom by to mohlo byť inak. "Ak sa ukáže, že nejaký študijný program je veľmi drahý pre štát a že dokonca jeho absolventi potom odchádzajú do zahraničia, tak to bude situácia, v ktorej by mal štát zvážiť, či nemá investovať menej do takéhoto programu," vyhlásil tento týždeň na tlačovej konferencii minister školstva Eugen Jurzyca.
Stredné aj vysoké školy by v budúcnosti mohli dostávať peniaze zo štátneho rozpočtu podľa toho, do akej miery dokážu spoločnosti vrátiť túto investíciu prostredníctvom svojich absolventov. Ministerstvo školstva pripravuje analýzu, ktorá má vyhodnotiť návratnosť a efektívnosť investície štátu do vzdelávania. V súčasnosti štát financuje školy podľa ich nákladov na študijné programy, po novom by to mohlo byť inak. "Ak sa ukáže, že nejaký študijný program je veľmi drahý pre štát a že dokonca jeho absolventi potom odchádzajú do zahraničia, tak to bude situácia, v ktorej by mal štát zvážiť, či nemá investovať menej do takéhoto programu," vyhlásil tento týždeň na tlačovej konferencii minister školstva Eugen Jurzyca. Autor: Ján Lőrincz
Kozmonaut, ktorý robí kuchára by vyšiel draho
Rozhodujúcimi parametrami návratnosti by mali byť výška odvodov, ktoré absolventi pošlú do štátnej pokladnice či vynaložené náklady na ich vzdelanie zo strany štátu. "Nevadí nám, keď niekto vyštuduje právo, ide robiť manažéra aj keď neštudoval manažment, ale je to dobrý manažér a na odvodoch a daniach zaplatí z dôvodu, že veľmi veľa zarába, oveľa viac než priemerný absolvent práva, to podľa mňa nevadí," poznamenal Jurzyca.
Opačným prípadom sú absolventi, ktorí vyštudujú drahú vysokú školu, no buď sa nezamestnajú, alebo odídu pracovať do iného sektora s nižším príjmom. "Napríklad, keby sme mali vysokú školu kozmonautickú, tak bude neskutočne drahá, lebo študenti budú musieť trénovať lety do vesmíru. Ale ak by boli vyštudovaní kozmonauti zamestnaní napríklad ako kuchári, tak by odviedli štátu na odvodoch a daniach tak málo, že by nám vyšlo, že toto je mimoriadne extrémne stratový študijný program," vysvetlil Jurzyca.
Štúdium by malo odrážať potreby spoločnosti
Rezort ešte nevie, či bude merať efektívnosť investícií podľa fakúlt, katedier, skupiny odborov alebo študijných programov. Metodiku ako aj prvé výsledky však chce do konca volebného obdobia. "Budeme musieť podľa týchto oblastí alebo subjektov zbierať náklady na vzdelávanie a výnosy týchto investícií, potom zmeráme návratnosť," uviedol Jurzyca. Zníženie či škrtnutie dotácie by podľa neho hrozilo stratovým školám.
Prezident Slovenskej rektorskej konferencie Libor Vozár hovorí, že je prirodzené, ak sa štát pozerá na návratnosť vynaložených peňazí, pretože štúdium by malo odrážať potreby spoločnosti. Náklady na študijný program dokážu školy vyčísliť už dnes. Vozár však upozorňuje na rizika takéhoto rozdeľovania peňazí. "V bankovníctve sú vysoké platy, no napríklad v prípade učiteľov sú platy nízke. Ale bál by som sa to postaviť tak, že učiteľov nepotrebujeme," povedal agentúre SITA Vozár.
Rozhodujúcimi parametrami návratnosti by mali byť výška odvodov, ktoré absolventi pošlú do štátnej pokladnice či vynaložené náklady na ich vzdelanie zo strany štátu. "Nevadí nám, keď niekto vyštuduje právo, ide robiť manažéra aj keď neštudoval manažment, ale je to dobrý manažér a na odvodoch a daniach zaplatí z dôvodu, že veľmi veľa zarába, oveľa viac než priemerný absolvent práva, to podľa mňa nevadí," poznamenal Jurzyca. Opačným prípadom sú absolventi, ktorí vyštudujú drahú vysokú školu, no buď sa nezamestnajú, alebo odídu pracovať do iného sektora s nižším príjmom. "Napríklad, keby sme mali vysokú školu kozmonautickú, tak bude neskutočne drahá, lebo študenti budú musieť trénovať lety do vesmíru. Ale ak by boli vyštudovaní kozmonauti zamestnaní napríklad ako kuchári, tak by odviedli štátu na odvodoch a daniach tak málo, že by nám vyšlo, že toto je mimoriadne extrémne stratový študijný program," vyhlásil tento týždeň na tlačovej konferencii minister školstva Eugen Jurzyca. Autor: Ján Lőrincz